Démon ve mně

Spoznávanie cudzích kultúr a oboznamovanie sa s   exotickými mytológiami môže byť zaujímavou a   pútavou bádateľskou činnosťou, no ak sa   implikuje do amerického pakultúrneho prostredia   medzi tamojších fádnych študákov, tak to   väčšinou dopadne podobne, ako v tomto filme.   Nadôvažok, ak jeho názov vyzrádza pointu,   matka hlavnej hrdinky vyzerá lepšie a mladšie,   ako jej vlastná dospievajúca dcéra, iná   indická deva chodí so sklíčkom, v ktorom nemá   naložené uhorky ani utopencov, ale naloženého   démona (čo pre zmenu vyzerá ako kríženec   skamenelého ježka a zubatého, vyhynutého   prehistorického obratlovca), a pokiaľ by to   náhodou niekto nevedel, tak študenti na   amerických stredných školách oslovujú svojich   pedagógov ich krstnými menami, pretože   výchovný vzťah tam nie je založený na   autorite, ale na kamarátstve (a potom sa netreba   čudovať, že občas tieto   "kamarátstva" končia šťavnatými   nadávkami, údermi do tváre, či vystrieľaným   zásobníkom). To, že sa takéto podradné,   detinské, až vyslovene smiešne filmové   záležitosti vôbec dostávajú do medzinárodnej   kinodistribúcie, je najskôr vďaka tomu, že   okázalo propagujú rôznorodosť, a približujú   neľahké začleňovanie rozmanitých minorít do   väčšinových spoločenstiev, no zároveň je aj   správou o neradostnom stave súčasného   amerikánskeho hororu, ktorý sa - až na zopár   svojbytných, temných výnimiek - hrbí ako   úslužný lokaj, čo neoprašuje starožitnícku   kolekciu strachu a hrôzy, ale leští rozličné   agendy a ideologické rárohy úpadkového,   modernistického charakteru.