Knieža Alexander Nevský bol dokonca ruským patriarchom vyhlásený za svätého.

Režizer Juraj Jakubisko v jednej relácii na tv Joj povedal, že jeho manželka Deana, ktorá hrala Darvuliu, má naozaj od narodenia oči rôznej farby. Jedno oko má hnedé a druhé zelené. Túto jej odlišnosť oka využil i pri jej postave čarodejnice. Takže to nebol filmársky trik.

Na konci filmu dostal Walter z Gurnie ako odmenu tzv. Podväzkový rád, ktorý sa udeľuje rytierovi za služby preukázané krajine. Tento rád zaviedol až anglický kráľ Eduard III., nie jeho starý otec Eduard I.
A panovníková povaha vo filme, sa vôbec nehodila na Eduarda I., lebo ten bol dobyvačný a krutý vládca. O tom svedčí i jeho dobytie Skótska.
Už spomenutá panovníková povaha by sa skôr hodila na Richarda levie srdce.

Film je natočený na základe besteleru Diabol nosí Pradu od Lauren Weisbergerovej. Táto mladá autorka /narodená v roku 1977/, vo svojej knihe len napísala svoje osobné skúsenosti. Bola asistentka šéfky redakcie Vogue, ktorá ju deptala podobne ako tá filmová. Správanie sa zamestnancov v Runway je veľmi zhodné so správaním sa v časopise Vogue.

Don Bosco založil rehoľu, ktorí sú dnes známi ako Saleziáni. Saleziáni sa venujú výchove mladých ľudí. Okrem naboženskej výchovy sa venujú mladým aj po spoločenskej stránke /výlety, šport /.

Japonská móda nebola nikdy praktická. Oblečenie bohatých žien sa skladalo z vrchného kimona, pod ktorým boli asi ďalšie 5 vrstvy, aby ženy pôsobili ako kvetinky - široko.
V Japonsku pred slávnou revolúciou Mejdži, to mali ženy z bohatých vrstiev ťažké. Nemohli prejaviť svoju lásku navonok. Lásku prejaviť a cítiť patrilo len "nemravným" ženám a žien pochádzajúcich z chudobných vrstiev.

Kto by chcel pochopiť historické obdobie gejší /vo filme to bola prvá polovica 20. storočia/, tomu by som doporúčila prečítať knihu od spisovateľky Lesley Downerovovej, ktorá sa volá Posledná konkubína. Dej v knihe sa odohráva síce v 19. storočí v období, keď v Japonsku prebiehala revolúcia Mejdži. Síce tam ani nepíše o gejšách, ale za to píše, o živote v cisárskom háreme.

A pre zaujímavosť by som doporúčila prečítať i knižku od francúzskeho spisovateľa Jose Fréchesa Opiové vojny. Toto je tiež z 19. storočia. Ale pomôže to človeku pochopiť kultúru Číny a Japonska.

Novším remakom filmu Horor v Amityville je 3:15 Zomrieš z roku 2005. Tieto oba filmy zobrazujú skoro tri týždne, počas ktorých rodina Lutzových zažila strašné chvíle.

o janošíkovi, teda o najnovšom filme o nom písali v slovenskom týždenníku Zivot, že slúžil najprv v rakozsiho vojsku, potom v císarskom. Dalej, že meno jeho frajerky, nie je isté. A ked som videla film s Pavlom Bielikom janošíka zo 60. rokov, tam bolo, že študoval za kňaza v seminári, kde by aj bol doštudoval, keby nebolo krivdy, čo sa stala jeho rodičom za strany liptovského zemana.

Nie je to výčitka, ale zachytila som v upútavke na Janošíka - pravdivý príbeh, kde sa Janošík zaprísahaval, že on nikoho nezabil. Ale logický, je, že ked na nich útočii vojaci, musel niekoho zabiť, ved by zabili jeho.

Oblečenie poddanských žien na začiatku 18. storočia bolo sukňa, spodnička a blúza. Prípadne pod blúzou nejaké kombiné alebo nič.
V zábere tomto filme, kde Janošík uteká za Hankou v snehu a naráta jej 8 spodničiek. To naozaj by bolo dosť nepraktické u poddaných žien. Viac spodničková moda bola u bohatých žien.
Súčasťou oblečenia v zime boli punčochy pripevnené podväzkom.

Václav Jiráček /alias filmový Jánošík/ v istom ženskom časopise prirovnal Janošíka k veteránovi z Vietnamu, ktorý sa vrátil z vojenskej služby a dal sa do gangu v New Yorku. Tak by urobil, keby sa to odohralo v 70. rokoch 20.storočia v USA. Jiráček sa aj povahovo stotožňuje s Janošíkom. Podľa neho bol sebavedomý ako on a že a fyzický sa na neho trocha podoba.

Historické obdobie tohto filmu /obdobie napoleonských vojen/, ešte lepšie vykresľuje spisovateľka Penelope Strattonová v knihe Korunka pre Laurel.

Henrich VIII. nechal počas svojho panovania popraviť okolo 72 000 ľudí! Jeho vytúžený následník tronu Eduard nebol zdravý. Po svojom otcovi zdedil pohlavnú chorobu syfilis. Na wikipedii sa síce uvádza, že príčinou smrti Henricha VIII. mohla byť i cukrovka, ked mal toľko vredov po tele. Jeho syn Eduard vládol len 6 rokov. O Eduardovi sú správy, že nebol ani duševne celkom normálny. Ze rozsudky smrti podpísoval so smiechom.
A ešte jednu takú malú informáciu k jednej scéne vo filme. Kde kráľ Henrich VIII. nechal popraviť svojho príbuzného a rivala. Umýselne nechal aby popravu vykonal začínajúci kat. Pokiaľ bol odsúdený zabitý, pocítil bolestivé seknutie do krku. V skutočnosti takýto spôsob popravy nechal Henrich VIII. previesť na starej žene, svojej príbuznej.

Kráľovná Alžbeta bola zaujímavá žena. Jej obdobie vlády bolo známe i ako alžbetínske obdobie.
Málokto o tejto kráľovnej vie, že to bola veľmi šetrná dáma. Usporiadavala bankéty, na ktorých sa podávalo iba pitie, náklady na hostinu sa jej videli vysoké. Radšej uprednostnila, keď ju a dvor hostil nejaký velmož. Teda vo filme bola znázornená ako politička, ktorá má rada nákladné hostiny. Jej oblečenie bolo vo filme ešte krajšie a honosnejšie než v skutočnosti. Táto dáma sa obliekala honosne len pri oficiálnych príležitostiach. Šetrnosti ju naučilo jej neľahké postavenie v detstve.
Kráľovná Alžbeta mala rada pohyb. A málokedy sedela. Dvorania v duchu nádavali, že kráľovná nikdy nesadne. Totiž sa nepatrilo, aby hosť sede, keď kráľovná stojí.

Kráľovná Viktória vládla od roku 1835 až do roku 1901. Jej dobu panovania nazývajú Viktórianske obdobie. Samotná Viktória mala deväť detí. A príbeh lásky je v tom filme pravdivý. Len ich šťastie trvalo príliš krátko - 19. rokov. Po manželovej smrti sa Viktória stiahla z verejného života.

Hrad Worms kde mal byť Martin Luther súdený, pred niekoľkými rokmi poslúžil i pre niekoľko záberov rozprávky Fantagiro, Jaskyňa zlatej rúže.

Na spolupráci tohto kriminálneho sérialu sa podielali viacerí policajti a právnici. Medzi najznámejšími, kto poskytoval odbornú pomoc je úšpešný spisovateľ Dominik Dán / bývalý policajt z 20 ročnou praxou/. Meno Dominik Dán je len jeho pseudonym.

Dominik Dán napísal knihy, ktoré sa stali bestelerom:
2005 - Popol všetkých zarovná
2005 - Nehanebné neviniatko
2006 - Beštia
2006 - Sára
2007 - Cela číslo 17
2007 - Červený kapitán
2008 - Hriech náš každodenný
2008 - Knieža smrť
2009 - Noc temných klamstiev
2009 - Mucha[

Anglický kráľ Richard levie srdce mal dosť zaujímavý život. V tomto dokumente tu chýbala i dôležitá osoba, jeho manželka Berengária Navarská.
Richard levie srdce dlhé roky bol zamilovaný do Berengárie, dcéry navarského kráľa. Od svojho detstva bol však zasnúbený so sestrou francúzskeho kráľa. Po smrti svojho otca kráľ Richard, keď sa chystal na križiacku výpravu, nechal tajne poslať svoju matku s delegáciou po svoju tajnú snúbenicu Berengáriu. Keď Richard s ostatnými križiakmi prezimovali na ostrove Sicília, tam zrušil i zasnúbenie so sestrou francúzskeho kráľa. Keďže bol veľkonočný pôst, Richard a Berengária sa nemohli zosobášiť. Dohodli sa, že sa zosobášia na niektorých z ostrovov na ceste do Izraela. Obaja snúbenci sa plavili na osobitných lodiach. Pre ich smolu, sa strhla prudká búrková víchrica, obaja snúbenci nevedeli o sebe nič. Loď Berengárie a princézny Johanny, sestry anglického kráľa pristáli na pobreží Cypru. Tam ich však tunajší vládca chcel zajať. Snúbenec a brat Richard im prišiel na pomoc. Tunajšieho vládcu zosadil a zajal po tom čo sa zmocnil celého ostrova. A tento dokument Richard levie srdce sa práve začína v Limasole na ostrove Cyprus. Hneď 12. mája v roku 1191 sa Richard a Berengária zosobášili.
V tomto dokumente neboli zobrazení ani ďalšie pre križiacku výpravu dôležité osoby. Francúzsky kráľ Filip August, ktorí namosúrene odišiel domov a rakúsky vojvoda Leopold. Richard levie srdce mal osobitne dva incidenty s týmto vojvodom. Po prvé mu strhol rakúsku vlajku dole a zahodil do krovia. Druhý incident, keď Richard levie srdce mu jednu vrazil, po tom, čo ho Leopold vyprovokoval. Tieto dva incidenty mali katastrofálne následky nielen pre križiacku výpravu, ale aj pre Richarda samotného. Keď v roku 1194 prechádzal v preoblečení cez rakúske územie, bol zajatý Leopoldom až na dva roky.
A teraz ešte jedna zaujímavosť: po návrate do Anglicka Richard s Beregnriou sa s nejakého neznámeho dôvodu dočasne odcudzili až tak, že Richard ju podviedol. Potom to oľutoval a vrátil sa k nej.

Sériu nesmrteľní valečníci Richard levie srdce a daľších šesť dielov som videla aj v angličtine. A bohužiaľ v českej verzii boli tieto jednotlivé časti zostríhané o desať minút.
Konkrétne pri časti o Richardovi levie srdca tam bola vystríhnutá zaujímavá časť.
Richard nechal pozvať svoju sestru do svojho tábora v Jaffe. Samozrejme ona netušíla právy dôvod svojej cesty. Keď sa princezná Johanna alebo Jana dozvedela, že sa má vydať za Saladínovho brata - Al Dina, právom sa rozhnevala. Bratovi vytkla, že Al Din má tri manželky. A Richard ochotný pre získanie Jeruzaléma obetovať i šťastie svojej sestry, sa jej vyhráža, že ak sa nevydá za Al Dina, tak ju nechá zavrieť do kláštora. Jana súhlasila pod bratovým nátlakom. Našťastie pre Johannu to nedopadlo podľa Richardových predstáv. pri slávnostnej večeri, kde hostil Al Dina a jeho dvor. Al Din je nadšený Richardovou ponukou, nakoniec v moslimskom svete ženy nemajú žiadnu hodnotu. Predsa dal však Richardovi otázku, aké si žiada podmienky. Richard mu sebavedomo odvetil, že aby si zobral jeho sestru, musí sa nechať pokrstiť. To bola na Al Dina priveľa, povedal, že s Johannou sa neožení aj keby bola posledná žena na tejto zemi. Hostina sa skončila a Richard mohol konečne vybuchnúť hnevom. Dokument v češtine pokračuje ďalej po cholerickom výbuchu anglického kráľa.

Už spomínaná vystrihnutá scéna vo filme, kde Richard Levie srdce núti svoju sestru, aby sa vydala za Al-dila. Vo filme to bol on, čo sa jej vyhrážal. Len v skutočnosti to bolo tak, že Richard levie srdce svojej sestre navrhol, aby sa vydala za Al-dila. Totiž toto manželstvo by prinieslo mier medzi Moslimami a Kresťanmi. Lenže toto, keď Johanna počula, tak sa rozčúlila, že jej brat nemal inú možnosť, než to oznámiť Al-dilovi. Plantagenetovci, boli známi svojími cholerickými výbuchmi.

Tu to bude patričnejšie uviesť knihu Ópiové vojny od Jose Freches.
Jose Freches vo svojej knihe opisuje kruté zriadenie čínskeho štátneho zriadenia v 19. storočí. Predchodcovia tohto posledného císara /filme/ boli cudzieho pôvodu. Za ich vlády Čína upadala. V krajine sa šírila chudoba, hlad. Krajinu nivočili kolonizátori - Angličania, Francúzsi. Najmä ked im kolonizátori vnucovali užívanie ópia.

Tieto nešťastné udalosti vytvárali dobré podmienky pre štátny prevrat v Číne /čas 2 svet. vojny/, keď císara zvrhli komunisti.

V Číne ľudský život nemal cenu. Ani toľko, ako nejaké zviera. Ľudia umierali na ulici, a všetkým to bolo ľahostajne.
V čase císarstva to mali ženy ťažké. Len čo sa narodila dievča, hned po narodení im rodičia dali osekať chodidlá, viazať ich obväzmi, aby mali malé nožičky.
Keď sa v chudobnej rodine narodilo dievča "chladný krk" rodičia ho zabili, alebo v lepšom prípade o niekoľko rokov ho dali na prostitúciu.

Trestné právo je i teraz v Číne kruté: na trest smrti možno odsúdiť človeka za 68 trestných činov. Popravy sú verejné, zrejme ako prežitok z čias cisárstva.
Za císárstva spomeniem niekoľko kuriozitných trestov:
Odsúdenie na trest smrti na 10 000 rezania nožom odsúdeného. Samozrejme, že v praxi nebolo možné telo rozrezať až 10000 krát. Ale postup tej popravy bol veľmi krutý. Dokonca i kat, aby to zvládol, si dal nejakú dávku opia. Dokonca ju dali i odsúdenému. Kat prešiel špeciálnym školením, ako odsúdeného nechať čím najdlhšie na živote. Kat rezal do tela odsúdeného tak, aby nezasiahol životne dôležité miesta alebo tepnu. Také mučenie trvalo i niekoľko hodín.

Film bol natočený na základe staršej počitačovej hry Princ z Perzie, ktorá má už čosi cez dvadsať rokov.

Filip, nemanželský syn kráľa Richarda Levie srdce /vo filme vystúpoval ako dedič trónu a priateľ dcéry Robina Hooda/ v skutočnosti existoval. Jeho meno bolo Filip z Cognacu a jeho otec bol sám legendárny anglický kráľ Richard Levie srdce. Len meno jeho matky bolo neznáme. Najskôr to bola nejaká dcéra nižšieho šľachtica. Filip sa narodil okolo roku 1186?, asi ako 15 ročný sa oženil s dcérou vicomta v západnom Francúzsku.

Pôvodne mal Russel Crow hrať šerifa z Nottinghamu. Serif tu mal vystupovať ako spravodlivý a neskorumpovaný zástupca zákona. Robin Hood mal byť zobrazený ako bandita, vrah, lupič, snasilnovač žien. Režišer Ridley Scott však od tejto verzie Robina Hooda ustúpil. Pravdepodobne by mu to neprešlo od historických kritikov, keby z národneho hrdinu Robina Hooda urobil zločinca. Ridley Scott sa tak pustil do prepacovania tejto verzie. Preto tu Russel Crow hrá spravodlivého a dobrého hrdinu Robina Hooda.
Toto prepracovanie verzie spôsobilo i ročné omeškanie uvedenia tohto filmu do kín.

Dosiaľ je sporné, kto bude hrať šerifa z Nottinghamu. Pôvodne ho mal hrať Russel Crowe. Donedávna bolo v utajení, kto bude hrať šerifa. Teraz na stránke imdb je uvedený herec Matthew Macfadyen,ktorý si zahrá šerifa. Boli úvahy, že Russel Crow bude hrať i Robina Hooda i šerifa.
V tomto filme mal hrať i herec Max von Sydow, na stránke imdb je uvedený bez role.

Danny Huston je síce uvedený na stránkach imdb na prvých miestach dôležitosti úlôh, hrá predsa kráľa Richarda levie srdce, ale hrá ho len krátko, lebo jeho postavu zabijú na začiatku filmu.