Insidious: Červené dveře

Táto filmová séria má s   pribúdajúcimi kapitolami   skôr klesajúcu, než   vzostupnú úroveň, a ani o   Červených dverách nemožno   vyhlásiť, že by sa za nimi   nachádzal strmý výstup do   závratných hororových   výšin, ale leda tak len   vyšľapaný chodníček do   základného tábora ...   Patrick Wilson si okrem   účinkovania v jednej z   hlavných úloh naložil na   plecia aj réžiu (čo niekedy   dokáže byť dosť ošemetná   úloha), a zvládol to ako-tak   obstojne - aspoň ak ide o   ľakačky - ale to je z jeho   strany asi tak všetko ...   Nepatrná výpomoc maskotky a   veteránky Lin Shaye je zas   len malou náplasťou na   bubákov z druhej ruky a na   tuctovú rodinnú story o   zbližovaní otca so synom,   kde sa otec ukáže ako   mizerný hráč pexesa a   neúspešný epigón Jacka   Torrancea, a kde do úlohy   jediného synovho kamaráta na   univerzitnom kampuse bola   plánovite dosadená fresh   libero-černoška, aby paleta   fádnych postáv nepôsobila   príliš jednofarebne ...   Wanov hypotetický návrat na   režisérsku stoličku by tomu   celému možno prinavrátil   dôstojnejšiu podobu, lenže   ten sa už dneska pohybuje v   finančne nákladnejších,   vyleštených produkciách, a   na staré hrdzavé lásky s   lacným roztečeným mejkapom   - ktoré ho kedysi   "urobili" - už   zrejme nemá čas, a najskôr   ani chuť ... Pravdupovediac,   ani sa mu veľmi nečudujem.