Samsara

Nepretržitý tok
Samozrejme, vyhnúť sa porovnávaniu s Baraka   nemožno. Teda možno, ale bolo by to ťažké a   mnoho by sa muselo obísť. Kým Baraka bola   niečo ako best off planéty Zem s určitými   kritickými postrehmi (ale nebolo ich príliš   veľa), tu idú neprebádané krásy Zeme akoby do   pozadia a pozornosť sa viac zameriava na ľudí a   ľudstvo, ich vzťahy, sociálne, pracovné,   ekonomické, spoločenské. Oproti Baraka sa   ubralo akoby trocha na tempe (na svojskom tempe,   zrýchlené zábery tu samozrejme sú), ubralo sa   na výnimočnej prírode a celé to pôsobí akoby   rozorvane. Kým Baraka bola aspoň trocha do seba   zapadajúca skladačka, tuna sú to málokedy na   seba nadväzujúce skoky, chvíľami bez ladu a   skladu. Viem, že teraz možno namietnúť, že   všetko krásne zapadá (mnísi a ich fúkanie   obrazca a jeho zničenie) a že je všetko   vysvetlené, ale mne to príliš nestačí. A tu   ideme k ďalšiemu problému, v dobe youtube   niektoré zbytočné zábery. Navyše brojenie   proti vojne, zbraniam, mäsovýrobe, sociánym   rozdielom medzi bohatými a chudobnými, proti   zneužívaniu práce sú ok, ale to už dnes vedia   takmer všetci a hlavne je toho plné youtube, kto   má chuť to pozrieť. Preto zábery ako   napríklad výroba elektroniky či spracovanie   kurčiat tu nepasujú, aspoň nie, keď tomu dajú   taký dlhý čas, pretože by človek ako v   prípade Baraky čakal skôr nejaké unikátne   zábery kozmu Zeme, ktoré videlo iba zopár   očí. Ale beriem, že autor zamýšľal úplne   iný film, aký som čakal, teda skôr   sociálno-kritický, keď na to nazriem z tohto   uhla pohľadu, spravil to majstrovsky. Film teda   môžem rozdeliť na zábery, ktoré sa mi   nepáčili (dubajské šialené luxusy ako   lyžiarsky svah v púšti či umelé ostrovy,   strojený úsmev pracovníčok lásky, ktoré nie   som si istý tam či sú vždy dobrovoľne, snáď   raz dojde na spravodlivosť a oni budú šťastné   niekde inde a ich vykorisťovatelia budú inde   tiež), ktoré mi prídu zbytočné (spracovanie   kurčiat, preberanie smetiska), celkom pekné   (príroda, obloha plná hviezd), prekrásne   (klenby a stropy kostolov, tie chrámy v hmle) a   nakoniec uletené, bizarné alebo úplne   zvláštne (tri azijské tanečníčky na   začiatku a skupina tanečníčok na konci,   potetovaný otecko, potetovaný pár a hlavne ten   šialený kravaťák s plastelínou či hlinou, to   bolo tak bizarné a šialené predstavenie, z   ktorého neviem či má ísť obdiv, des či iba   krútiť hlavou, ale bolo to riadne uletené a   hraničilo to s fetišom, myslím čo stváral s   tou hlinou). Nakoniec neviem, čo si mám myslieť   o tej rodine so zbraňami, vyzeralo to skôr ako   kritika, ale Texas (aspoň tipujem, že je to   odtiaľ) to má v ústave, tak je to asi ich   právo, a že vraj tam ich nosí každý, to   dievča však nemalo chybu s tou ružovou puškou.   Takže asi tak, zábery sa mi tu rôzne páčili,   ale tých pekných a hlavne unikátnych bolo   dostatok, ale treba aj zdôrazniť, že oproti   Barake je to slabšie, a tiež aj treba dodať,   že iné. S hudbou som relatívne spokojný, Lisa   Gerrard je úžasná speváčka

Stejně tak úchvatné jako Baraka - Odysea země   (1992) a snad ještě úchvatnější. Jedinečné   spojení obrazu a hudby bez rušivého efektu slov   působí opravdu velmi silně a vyzařuje zde   síla harmonie a velkoleposti stvořeného   vesmíru a naší planety Země.

Úžasný dokument
Jsou filmy, které stačí vidět jednou, víc   není třeba. Potom jsou filmy, které je třeba   vidět dvakrát, abychom je pořádně pochopili.   No a pak jsou filmy, které prostě musíte   vidět nejméně dvakrát, abyste si užili tu   nádheru, která nepotřebuje slov. K té třetí   variantě patří úžasný dokument Samsara.