Král Haakon VII

Haakon VII. bol prvý nórský kráľ po znovuobnovení nezávislosti Nórska v roku 1905. Narodil sa 3. augusta 1872 v kaštieli Charlottenlund pri Kodani v Dánsku, ako druhý syn dánskeho kráľa Frederika VIII. a Lujzy Švédskej, rodu Schleswig–Holstein–Sonderburg–Glücksburg, a bol pokrstený ako Christian Frederik Carl Georg Valdemar Axel. V roku 1886 začal štúdium na námornej akadémii, ktorú ukončil v roku 1893.

Potom sa venoval námorníctvu, a jeho hodnosti boli plavčík, poručík a fregatný kapitán. 22. júla 1896 sa oženil so svojou sesternicou, princeznou Maud z Walesu, dcérou budúceho anglického kráľa Eduarda VII. a Alexandry Dánskej. 2. júla 1903 sa im narodilo ich jediné dieťa, syn Alexander Edward Christian Frederik, ktorý bol ako dvojročný prekrstený na Olafa. Keď v roku1905 Nórsko vyhlásilo samostatnosť na Švédsku, stal sa vážnym kandidátom na nórsky trón. Nechcel však na trón nastúpiť ako nechcený kráľ, a tak požiadal nórsky ľud o prejav dôvery referendom. Nóri osemdesiatimi percentami rozhodli o ďalšom osude jeho i svojej vlasti. Kristián sa stal prvým kráľom nezávislého Nórska od roku 1380 ako Haakon VII.

Jeho korunovácia sa uskutočnila 22. júna 1906 v katedrále Nidaros v Trondheime. V snahe priblížiť sa svojim poddaným, si zmenil meno Kristián na Haakona, a svojho syna Alexandra premenoval na Olafa. Haakon sa rýchlo naučil nórsky. Po korunovácii s manželkou absolvoval ročnú poznávaciu cestu po Nórsku. Mimo svojich panovníckych povinností bol vášnivý športovec. To dokázal, keď v roku 1906 vyhral závod v skokoch na lyžiach v Holmenkolen.

Počas prvej svetovej vojny vyhlásilo Nórsko neutralitu, a to urobilo aj pred druhou svetovou vojnou, bolo však napadnuté nemeckou armádou. Kráľ odmietol kapitulovať a ďalej vládol z exilu v Londýne. 7. júna 1945 sa vrátil späť do Nórska, kde mu ľud pripravil triumfálne privítanie. Haakon VII. zomrel 21. septembra 1957 v Osle na komplikácie po fraktúre krčka stehennej kosti.

Štefan Rencz

Autor: cicis