Řím, otevřené město

Byl jsem prekvapen, film ma sceny, ktere by se   neztratily i dnesni tvorbe filmu. Film je vzdy   lepsi, kdyz konci spatnym koncem. Ten spatny konec   ve vas necha prave ten nezapomenutelny pocit   narozdil od vsech tech happyendu na ktere si uz   vicekrat nevzpomenete.

Takovy jiny valecny film. Diky tomu, ze je film   tocen az dokumentarne je v nektrych scenach kvuli   spatnemu svetlu videt, co se tam vubec deje ale   jinak je to pozoruhodny film.

Bohužel, málokdy se na našich obrazovkách   objeví filmový skvost, jako je tento snímek. I   když je starší a čenobílý, doporučuji jej   ke shlédnutí.

Nie je ťažké pekne zomrieť, ťažké je pekne žiť.
Touto vetou utešuje don Pietro (A. Fabrizi)   kňaza, ktorý ho odprevádza na popravu. Je to   film o tom, ako sa z drobného človeka,   bojujúceho za spravodlivosť, stáva hrdina. Či   už je to malý chlapec Marcello, ktorý s   priateľom schováva na povale bomby, alebo jeho   matka Pina (A.Magnani), ktorá sa nebojí ukryť   spolu so svojim nastávajúcim Francescom jeho   priateľa Manfrediho, člena odboja. Rovnako don   Pietro, ktorý neváha robiť spojku, či ukryť   prenasledovaných, a odmietne vypovedať, či   nahovoriť Manfrediho, aby prezradil ďaších   ľudí po tom, čo padnú do rúk fašistov.   Naopak nabáda ho a modlí sa, aby Manfredi odolal   mučeniu a nič neprezradil, hoci vedel, že i   jeho bude čakať guľka.