Lev Durov

Ruský herec, Národný umelec ZSSR (1990), laureát rôznych ocenení. Pochádza z rodiny s cirkusovými tradíciami (drezérov a klaunov), hoci priamo jeho rodičia neboli zviazaní s cirkusom. Jeho rodičia Konstantin a Valentína to s ním nemali ľahké. Zle sa učil, bol bitkár a výtržník. Niekoľkokrát ho dokonca vylúčili zo školy. Otec bol trpezlivý a maximálne sa so synom niekoľko dní nerozprával. V čase vojny pomáhal s chlapcami – na strechách hasili zápalné bomby a v nemocniciach obveseľovali ranených. V škole sa začal zaujímať o dramatický krúžok. Vďaka tomu potom postúpil do školy MCHAT-u, do triedy Georgija Gerasimova a Sergeja Blinnikova. Po absolvovaní školy dostal ponuku pracovať v Centrálnom detskom divadle. Za 10 rokov tu odohral množstvo postáv. Odtiaľ prešiel do Divadla Leninského Komsomolu a neskôr v r. 1967 do Divadla na Malej Bronnej, kde pracuje dodnes. Jeho divadelný osud je spätý s tvorbou A. Efrosa.
Po absolvovaní vyšších režisérskych kurzov sa stal režisérom scény. Na Malej Bronnej naštudoval hry „Popoluška“, „Les“, „Oginského polonéza“, a pod. Vo filme začal hrať v r. 1954 a k súčasnosti stvárnil viac než 160 postáv. Debutoval v snímke „Dobré ráno“. Začiatkom jeho skutočne serióznej práce však bol film M. Romma „9 dní jedného roka“. Popularitu mu priniesli aj ďalšie filmy ako „Červená kalina“, „17 zastavení jari“, „Otvorená kniha“, „Ozbrojení a veľmi nebezpeční“, „Traja mušketieri“, „Rozlúčka s matkou“ a iné. Po celej krajine ho diváci poznajú ako dramatického klauna, chuligána, vtipkára, „mužíka“ svojho pokolenia. Svoj voľný čas zasvätil svojej rodine, svojmu domu. Jeho manželka Irina Kiričenko je tiež herečkou, podobne aj dcére Jekaterina. Kým o mnohých hercoch možno povedať, že okrem herectva nič neovládajú, patrí skôr medzi výnimky. Ako starý hospodár zvláda každú „mužskú“ robotu a kým bol mladší rád pracoval s drevom a vyrezával si nábytok.

Autor: mia