Film vznikol v roku 1973, kedy   v ľuďoch ešte neodzneli   udalosti z mníchovskej   olympiády. Bola to doba   agresívnej politiky   západných štátov, Izraela   a arabských štátov, doba   zúrivého rasizmu a   antisemitizmu.
Lautnerov film mal (má)   ukázať svetu cestu akou má   ísť. A to prostredníctvom   krásnej Francois (Mireille   Darc), ktorá stvárnila   anjela. Kvôli spoločnej   láske k nej, boli ochotní sa   vzdať služby francúzsky a   izraelský špión a egyptský   dôstojník a to spoločne a   naraz. Nehovoriac o tuniskom   dôstojníkovi v závere   filmu.
Film na mňa   veľmi zapôsobil Hlavne   úsmevné dialógy medzi   Augierom, Blochom a Abdulom.   Samozrejme Sardeho hudba.
Film odporúčam.

Preto mám rád francúzske   filmy. Okrem realistickej   akčnosti zobrazujú divákovi   aj vnútornú stránku   hlavných postáv. Zážitok   je oveľa emotívnejší a   divák si aj po rokoch   spomenie, o čom film bol.   Stavím sa, že v dohľadnej   dobe tu máme remake sračku   zo zámoria.

K filmu ma priviedla náhoda a   dobre som urobil, že som si   ho pustil. Prekvapilo ma, že   je americký. Vynikajúce   stvárnenie a vžitie hercov   do rolí, vynikajúce   dialógy, či prejavy   náklonnosti, či   opopovrhnutia. Režisér   brilantne prelínal tri   príbehy, vlastne obyčajných   ľudí, riešiacich vzťahové   problémy, ktoré by mohli   stretnúť kohokoľvek.   Verím, že väčšina   divákov v nich našla niečo   zo seba. Film mi skôr   pripomína francúzsku   kinematografiu 70-tych rokov   režiséra Claude Sauteta.   Napr. Veci života s Schneider   a Piccoli.
Ale aj tak,   tie Olíviine oči ma bavili   najviac:-)