Global Metal

Turné po nemetalových krajinách
Toho týpka režiséra som už videl ako spovedal   Necrobutchera z MAYHEM na nejakom festivale,   zrejme už chytnutého. Potom som zistil, že to   bolo už v dokumente pred týmto, ten mapoval   Ameriku a Európu, takže som si zohnal aj ten,   zvedavosť. Teraz však o tomto, ten je o metale v   relatívne (ako sa to vezme) exotických   krajinách. Začína to skladbou z "Ride The   Lightning", takže pochvala. Mizne sa na   začiatku Ghaal, humnorné. Prvá destinácia   Brazília. Tam to začína SEPULTUROU. Zabudnite   na módne "Roots", práve "Beneath   The Remains" zabíja a považujem ho za jedno   z najrýchlejších a najbrutálnejších albumov   vôbec. Toto je kult. Ale musím povedať, že aj   dnešná ich podoba je v pohode. Potom sa tam   mihne Lars so svojimi rozumami, ale i tak, vďaka   za "... And Justice For All", tam boli   elitné bicie. Nasleduje Japonsko. Nepoznám   nejako kapely, ale viem, že tam metal má veľkú   tradíciu, tak sa nedá hovoriť ako o nejakej   metalovej exotike. Ešte nechápem tých   strašných fanúšikov a ich otrasné pózy,   nechápem prečo sa musia opičiť po západe,   veď aj tu to vyzerá strašne a u nich ešte   viac. Čína - nič asi nepoznám. India rovnako.   Indonézia - kdesi mám famóznu kazetu od   BEALIACH, čo bol perfekný symfo black. Izrael -   kapely niektoré poznám podľa mien a očividne   sú na vysokej úrovni, ORPHANED LAND nepochybne,   ale nejako ich nepočúvam, neprišiel som nejako   s nimi do kontaktu. Jedno však nechápem, zasa   tá tisíc razy obohraná pesnička o Vargovi.   Veď o ňom vedia už aj tí, čo metal nikdy   nepočuli. Blízky východ - tu vychádzam z toho,   čo som sa dočítal v rozhovoroch s kapelami   odtiaľ, práveže v Iráne to také hrozné vraj   nie je (na blízkovýchodné pomery), podobne aj v   Libanone a tiež v Sýrii (dnes bohužiaľ v   konflikte), odkiaľ som si obľúbil kapelu   THEORIA a ich silný zásek "Mantra".   Naopak peklom pre taký "dekadentný" a   "nebezpečný" štýl ako je metal, je   naopak taká tmárska feudálna tyrania v Saudskej   Arábii. Vrcholom dokumentu je však vyznanie   Larsa, a to keď sa ho pýtali, či mu nevadí,   že tieto krajiny sťahujú ich veci z netu, lebo   je to jediná možnosť ako k ním prísť do   kontaktu. Jeho odpoveď je samozrejme jedna   komédia, pobavilo, keďže si pamätáme jeho   legendárnu vojnu proti Napsteru. Inak dokument   pre mňa, čo už má čo to odpočúvané také   nič moc, no. Dokument končí koncertom IRON   MAIDEN a musím súhlasiť s nadšením   fanúšikov, keďže bol som na nich na Topfeste   dva roky dozadu v Piešťanoch a bol to   fenomenálny zážitok, veď len stačí   spomenúť, že hrali "Powerslave"