The Wall: Live in Berlin [TV film]

Budovanie a pád Steny
Nikdy som nejak neobľuboval hudobné dvd,   pretože zväčša ide o vystúpenie muzikantov   ako hrajú na nástroje, to moc nebaví, to si   radšej pustím cd (v mojom prípade MC kazetu).   Avšak nájde sa i mnoho svetlých výnimiek, kde   ten koncert či hudobné dvd má niečo naviac,   čiže skvele zahraný koncert, plus nejaký bonus   ako napríklad skvelá pyrotechnická, svetelná   šou, zaujímavý hostia, svojské podanie   skladieb, nejaký ten svojský cover či nejaké   to skvostné divadielko. Samozrejme medzi tie   skvosty patrí i The Wall: Live In Berlin. PINK   FLOYD som spoznal vďaka legendárnemu rádiu   Rebeca, kde hrávali zväčša rockovú hudbu,   čiže Floydi nemohli v playliste rádia chýbať.   A navyše, my metláci časom objavujeme a   pátrame po rockových veciach, aby sme vedeli   čím sa Otcovia Zakladatelia (Quorthon a spol.)   inšpirovali. Roger Waters bol vždy taká čierna   ovca Floydov. Nepríjemné boli tie ťahanice o   meno kapely, pravdou však je, že on opustil   kapelu, takže meno mu zákonite nepatrí. A ešte   tie velikášske výroku typu PINK FLOYD som ja.   Čo bolo, bolo. Odvtedy si strihli taký malý   spoločný koncertík, tak zrejme vzťahy ok. Ja   som však mal najradšej Dave Gilmoura. Reunion   však už nikdy nebude. Čo sa týka ešte   hudobnej produkcie Floydov, skôr mám rád to   druhé obdobie a za najlepšie považujem   paradoxne tie dva posledné bez účasti Watersa   "A Momentary Lapse Of Reason" a   dôstojné zakončenie "The Division   Bell". Ale ani Watersove "sólovky"   v rámci Floydov neboli špatné, "Final   Cut", "Animals" či "The   Wall" sú kvalitné veci, i keď tam Watersov   vplyv dosť cítiť. Posledná menovaná vec je   vlastne základom koncertu. Teda lepšie   povedané, bolo komplet zahrané naživo dvojalbum   "The Wall". A musím povedať, podarilo   sa. Je pravdou, že sa to stalo pri takej divnej   príležitosti, keď padal berlínsky múr, nu...   dobre. Famózne predstavenie. Celé je to šialene   bombastické. Hneď tam nabiehajú SCORPIONS na   limuzínach. Hudobne to je zahrané výborne s   mnohými hosťami. Moc som ich nepoznal, akurát   Bryana Adamsa, či Sinead O Connor. Vrcholom bolo   jednoznačne "Mother", ktorú odspievala   Sinead a famózne ju doprevádzali tí dvaja   chlapíci (vyzerali skvele, tak bohémsky),   úžasne hlasy. Ďalším vrcholom (a tu som mal   mierné, ale ukázalo sa, že neopodstatnené   obavy) je "Confrontably Numb". Opäť   famózne mužské doprovodné vokály. A   posledným famóznym vrcholom je "Run Like   Hell". Nechýba ani taká jemná provokácia.   Uniformy, štandady, pochody, prekrížené   kladivá, navyše v Berlíne. Excelentné   predstavenie. Musel to tam byť poriadny zážitok