Oleg Meňšikov

Oleg Jevgenievič Meňšikov
Jeden z najobsadzovanejších hercov mladšej generácie, laureát mnohých ocenení, ktorého vďaka výzoru, inteligencii a jemnej irónii často prirovnávajú k Gérardovi Philipovi. Narodil sa 8. 11. 1960 v Serpuchove pri Moskve. Otec bol vojenský inžinier a matka lekárka – neuropatologička. Rodina sa čoskoro presťahovala do Moskvy. Už v detstve sa prejavil jeho neobvyklý záujem o hudbu. Rodičia mu kúpili preto husle a začal navštevovať hudobnú školu, ešte pred nástupom do základnej školy. Neskôr v škole patril k lepším žiakom. Hoci nepatril medzi elitu triedy, jeho samoľúbosť mu nedovolila zaostávať veľmi za nimi. Hudba naďalej patrila k jeho životu. Na prvom mieste u neho bola opereta, na ktorú chodil 2 krát do týždňa. Táto náruživosť ho priviedla k tomu, že vo vyšších ročníkoch sa začal zaoberať prípravou predstavení. Prvé malo premiéru na Nový rok. Bolo zostavené z jeho najobľúbenejších operetných piesní, prerušovaných literárnymi opusmi Meňšikova, ktoré boli písané na známe melódie. Už vtedy prejavil svoje režisérske schopnosti. Dokázal objaviť herecké schopnosti u mnohých žiakov, u ktorých to dospelí vôbec neočakávali. Keď si sadol k pianu a začal hrať, začali sa k nemu pridávať rôzne deti, premianti triedy i chuligáni. On ladil so všetkými, od nikoho nebočil. Predstava, že by na neho mohol niekto zdvihnúť ruku bola nemysliteľná. Jeho talent herca bol po prvý raz ocenený v deviatej triede, na svadbe známej jeho rodičov – výtvarníčky v Malom divadle. Oleg nahradil počas hostiny celý orchester. Na klavíri vyhrával do tanca i do spevu. Medzi hosťami bol aj pedagóg Ščepkinovho Vyššieho divadelného učilišťa Vladimír Monachov, ktorému sa mládenček veľmi zapáčil a pozval ho na pohovor. A tak po skončení školy nehľadiac na lásku k hudbe si Oleg vybral herectvo. Rodičia síce neboli veľmi nadšení, chceli, aby sa ich syn venoval niečomu serióznemu, ale nechceli sa miešať do jeho života. A tak Oleg po zložení skúšok začal navštevovať herectvo na jednej z najstarších hereckých škôl v triede rektora školy Nikolaja Afonina. Už od 1. ročníka vymýšľal so svojimi kolegami rôzne výstupy a čísla. Prejavovalo sa jeho herecké i režisérske nadanie. Organizoval s humorom a sklonom k paródii posedenia pri „študentských kapustníkoch“, ktoré si na škole pamätajú dodnes. V záverečnom vystúpení v poslednom ročníku mal hrať hlavnú úlohu, no on požiadal o epizódnu úlohu nemeckého dôstojníka, ktorú predviedol bravúrne s iróniou a zatienil aj hlavné postavy.
Vo filme debutoval v r. 1980 v postave hlavného hrdinu Šurku v dráme „Čakám a verím“. Bola to úspešná práca pre 19-ročného študenta. Po skončení školy sa stal hercom Malého divadla, no už po roku prešiel do divadla Sovietskej armády. V tom istom roku sa zúčastnil natáčania filmu N. Michalkova „Príbuzenstvo“ a v Balajanovom filme „Lety v sne a v skutočnosti“. Boli to epizódne úlohy, no vďaka Olegovi ich nebolo možné prehliadnuť. V ďalšom roku si ho vybral režisér Kozakov spomedzi množstva záujemcov o úlohu študenta Kostika do snímky „Pokrovská brána“. V tom čase už bol síce Meňšikov potvrdený na natáčanie filmu Júlia Rajzmana „Súkromný život“, no ten im vyšiel v ústrety a Oleg mohol natáčať. Po premiére filmu sa Meňšikov stal obľúbeným a populárnym. Dostával množstvo ponúk a natočil filmy najrôznejších žánrov. Bol romantickým hrdinom vo filme „Kapitán Fracasse“ v r. 1984 i svetákom Voloďom „Voloďa veľký a Voloďa maličký“ v r. 1985.
Medzitým prestúpil do Jermolovovej divadla a potom do divadla Mossovieta. Veľmi zaujímavá bola jeho postava Caligulu v rovnomennej hre na javisku Mossovieta, ktorej dal intelektuálny rozmer, a taktiež postava Nižinského, tiež v rovnomennej hre. V 90-tych rokoch natáčal menej filmov, zato však každý z nich bol udalosťou. Po natočení Michalkovho filmu „Unavení slnkom“ získal za postavu Miťu hospodársku prémiu. Celý rad ocenení dostal za snímku „Kavkazský zajatec“, natočenú v r. 1996. V r. 1998 nasledovala vysoko profesionálne stvárnená úloha Andreja Tolstého v Michalkovom filme „Sibírsky barbiér“. Zatiaľ poslednou jeho úlohou je doktor Živago v rovnomennom filme Alexandra Proškina. V súčasnosti sa pripravuje na stvárnenie kontroverznej postavy Ostapa Bendera v televíznom spracovaní. Mnohí síce hovoria, že televízia nie je vhodným formátom pre herca jeho formátu, no pre Meňšikova je to výzva.



Autor: mia