Den díkůvzdání

Upřímně od Eli Rotha jsem   čekal o něco lepší film,   ale budiž. Poněkud   nesympatická omladina a   prknější hercké   "výkony" +   nezáživné tlachání to   táhnou dolů. Ale vraždy   jsou drsné a film umí mít   občas i spád. Bohužel ale   je to tuctvový krimi / horor   / slasher který nic   zajímavého nepřináší. Na   jedno skouknutí - ujde.

Slasher nikdy nepatril medzi   moje najobľúbenejšie odrody   hororu, a Rothov Deň   vďakyvzdania na tom nič   nezmenil, keďže obsahuje   presne to, čo mi na ňom   vadí najviac: Fúru   tuctových, zameniteľných,   nesympatických postáv (u   akých chvíľu trvá, kým sa   v nich človek vôbec   zorientuje, a zistí ich   rodinné väzby a vzťahové   prepojenia), a vyšinutého   zabijáka, ktorý zrejme   absolvoval špeciálny   výcvik, má kondičku   vrcholového športovca, a   navyše sa dokáže   teleportovať z jedného   miesta na druhé, a prezliecť   behom sekundy ... Úvodná   kritika šialeného   amerického konzumu bola síce   na mieste, a jednotlivé   vraždy boli prevedené   patrične krvavým spôsobom,   no pred záverom filmu akoby   režisér stratil trpezlivosť   aj pozornosť nad vlastným   výtvorom, uchýlil sa ku   skratkovitosti, a zmazal   kontúry reálnosti.