Hail Satan?

O boji proti pokrytectvu
Podľa mňa vydarený   dokument, ktorý len   predniesol niečo a názor si   musíte spraviť sami. Je tu   toho viac, ale dá sa naň   nazerať, že rozpráva o   dvoch kľúčových veciach a   vy si vyberiete, ktorá vás   zaujme viac, alebo budete si   ich všímať rovnocenne a   zistite ich previazanosť.   Dokument hlavne rozpráva o   moderných satanistoch a o   slobode prejavu v Amerike.   Začneme tým satanizmom. Toto   je tak zložitá vec, kde sa   nedá o tom nejako objektívne   písať, pretože tých   prúdov, myšlienok, pohľadov   zvnútra i zvonka je tak   nekonečno, že je vlastne   ťažké ho zachytiť nejako   pevne. Ale ak by sme to brali   ako niečo už trocha   zocelené a   inštitucionalizované, tak   začiatky možno mapovať v   magických systémoch Aleistra   Crowleyho a v magických   spolkoch ako napríklad Zlatý   úsvit a Ordo Templi Orientis.   Nie je to asi vyložene   satanizmus, ale nejaké korene   sa tú nájdu. Dojem   uceleného systému tomu dal   až Anton Szandor LaVey   Satanskou bibliou, ktorá   hlavne v prvej polovici je   prekvapujúco pútavo   písaná. Nečakajte pasáže   o zarezavaní kohútov, či   jazdení na metle. Je to   náuka ako žiť, každý si   môže zobrať z toho, čo   chce a je to skôr etika a   filozofia ako náboženstvo.   Náboženský odtlačok tomu   dávajú konečné rituály,   ktoré nie sú o zarezavaní   kohútov ani jazdení na   metle, ale ide skôr o seansu,   kde napríklad sebe   privolávate, aby ste boli   úspešní, niečo sa vám   podarilo, získali ste si   náklonnosť nejakej osoby.   Nie je to o nenávisti a zle   (ako na to každý   neinformovaný nazerá), ale   skôr o silnom individualizme   až egoizme, kde vlastne   naplň svoje chúťky, ale   neubližuj pritom iným a   hlavne nes zodpovednosť za   svoje skutky. V čom je mi to   sympatické, je hlavne boj   proti pokrytectvu a   poukazovanie naň. Tuším   Lavey spomínal, ako vážení   občania v noci v cirkuse   slintali nad polonahými   tanečnicami a v nedeľu ako   vzorní otcovia sedeli v   predných laviciach kostola.   Jeho smer bol skôr   ateistický a aj v tomto   dokumentu vysvetľoval, že   slovo satan neznamená vlastne   zlo, ale jeho doslovný   preklad je v zmysle   „protivník“, a z toho sa   odôvodňuje, aj ako   opozícia, žalobca. Je to   určitá forma rebélie, boja   proti pokrytectvu a aj trocha   šokovať. Je na každom ako   na to nazerá, ale najhoršie   je, a hlavne v pojmoch a   skutočnostiach ako   satanizmus, nevedomosť a   absencia poznania. Dnes veľa   ľudí však považuje   LaVeyovu odnož za príliš   teatrálnu, hollywoodsku, a aj   komerčnú. Nech si každý na   to urobí názor sám. Mne sa   hlavne v tej knihe páčili   pasáže ako nie všetci   upíri sajú krv, boj proti   pokrytectvu, ale aj o   sexuálnej slobode, pokojne   môžeš byť aj asexuál,   práveže absencia sexuality   sa prejaví v tvojej   kreativite a ty môžeš   vďaka nej dosiahnuť veľké   veci. Neskôr sa od LaVeya   odštiepili nespokojenci okolo   Aquina a založili Sethov   chrám, kde hlavným rozdielom   bolo, že Satana brali ako   reálnu bytosť a teda prešli   do teistickej formy. Za   spomenutie stojí ešte   svojský smer luciferianizmus,   ktorý je vlastne založený   na Luciferovi, ako nositeľovi   svetla, osvietenia a poznania.   Postupne prežívali ďalšie   smery a filozofie, ale tieto   boli asi najznámejšie, sú   aj samozrejme radikálnejšie   formy a dosť časté sú aj v   rámci subkultúry metalovej   hudby a často ako pubertálny   vzdor. Tento dokument je o   momentálne najmodernejšej   forme satanizmu, ktorý   vychádza asi najviac z   LaVeya, ale je aj samozrejme   iná, má momentálne dosť   členov po celom svete, a   vďaka skutkom sa o nich   píše aj v mainstríme. Sú   však politicky aj   spoločensky aktívni, dá sa   o nich hovoriť ako o   aktivistoch a tiež mi prídu   oveľa umiernenejší. The   Satanic Temple. A tento   dokument sa im venuje. Ono   páčil sa mi ten výstrelok   na cintoríne. Teda nie moc   skutok samotný, ale tá   myšlienka. Keď vás mormoni   môžu na cintoríne   pokrstiť, prečo vy   nemôžete... A tu sa   dostávame k mojej obľúbenej   téme a tou je boj proti   pokrytectvu. Tiež majú   celkom sympatických dvoch   chlapíkov na čele, ktorý   nevyzerajú ako démoni, ale   skôr sympaťáci. Ono celý   The Satanic Temple mi príde   skôr ako združenie hipíkov,   outsiderov a rôznych   nesmelých ľudí s nejakou   odchýlkou, ktorí tu našli   útočisko. Zbierajú odpadky,   pomáhajú bezdomovcom,   bojujú za práva LGBT a   podobne. Sú politickí   aktívni za náboženskú   slobodu. A druhá rovina   dokumentu je o slobode   prejavu. Tento snímok   nehovorí, čo je správne a   čo nie, či s nimi súhlasí,   či nie. Ukazuje nám určitú   subkultúru, ktorá je, či   chceme alebo nie, súčasťou   našej spoločnosti. Ukazuje   nám, že satanizmus nemusí   byť nutne zlom našej   spoločnosti a názor nech si   spraví každý sám.