Jan Roháč z Dubé

6. července 1415 zemřel ve švýcarské Kostnici mučednickou smrtí na kacířské hranici Mistr Jan Hus. Pro tisíce stoupenců jeho idejí reformy společnosti i církve se toto datum stalo impulsem k otevřenému revolučnímu boji, který vrcholil selskými bouřemi i konflikty uvnitř hlavních církví po celé Evropě. Husitské hnutí u nás však bylo po smrti vůdců Jana Žižky a Prokopa Holého roztříštěno. V bitvě u Lipan v roce 1434 byly poraženy poslední zbytky táboritů a sirotků. Zůstal jediný a osamocený Jan Roháč z Dubé, který shromáždil své věrné na hradu Sion poblíž Kutné Hory. Proti vojákům Panské jednoty však se svým houfem neměl vyhlídky na vítězství. Sion byl dobyt, Roháč z Dubé byl zajat a jako škůdce země popraven v Praze 9. září 1437.

Tuto hořkou epizodu konce husitského hnutí zachycuje film Jan Roháč z Dubé, který v roce 1947 podle dramatu Aloise Jiráska natočil režisér Vladimír Borský jako první československý barevný hraný film. Zvládnutí mohutných davových i bitevních scén patří ke kladům tohoto klasicky pojatého historického filmu. Je nutno připomenout podíl kameramana Jana Stallicha, hudbu Otakara Jeremiáše, výpravu architekta Jana Zázvorky a herecké výkony Otomara Korbeláře v roli titulní, v dalších rolích pak Ladislava Boháče, Jiřího Plachého, Theodora Pištěka. Ti všichni přispěli k diváckému úspěchu snímku.

Zdroj: ČT

Po bitvě u Lipan se zbytky husitských vojsk soustředily pod vedením Jana Roháče z Dubé na hradě Sion. Divadelností silně poznamenaná adaptace Jiráskovy dramatické předlohy byla prvním českým celovečerním hraným barevným filmem. Z barevné fotografie J. Stallicha na dochovaných pozitivních kopiích už mnoho nezbylo - systém Agfacolor se vyznačuje větší nestálostí než filmové suroviny jiných značek.

Autor/Zdroj: Březina Václav/Lexikon českého filmu


V našej filmovej produkcii sú v poslednom čase zjavné striedavo priaznivé a nepriaznivé periody. V prítomnosti prebieha (aby sme ju nezakríkli . . !) perioda priaznivá. Dókazom sú posledné porozuhodné filmy: Krškov Husle a sen, Zemanon Mítvy medzi živými a Weissov Ulúpená hranica. Sú to práce novej gardy režisérov, ktorí - ako sme sa presvedčili majú nám čo povedať a hovoria rečou novou, odvážnou a jasnou. K nim pridružuje sa najnovšie Vladimír Borský so svojou farebnou historickou freskou Jan Roháč z Dubé.
Podkladom filmu bola literárna predloha Al. Jiráska a nové historické poznatky. Volba látky a snaha o jej monumentálne poňatie prezrádzajú, že tu šlo o vytvorenie reprezentačného národného filmového diela a že sa pri jeho realizácii myslelo (pravda, v priaznivom slova smysle) na účinok cudzích filmov, napríklad Henricha V. alebo Alexandra Nevského.
Vo všeobecnosti možno povedať, že sa režisérovi tento zámer podaril. Jan Roháč z Dubé je reprezentačný film. Robí ho takým v prvom rade krásna fotografia vo farbách a potom látka, čerpaná z velkej éry dejín českého národa.
Nie je zvykom, pojednávať vo filmovom referáte na prvom mieste o práci kameramana, no v tomto prípade to robíme z viacerých príčin, ktoré vysvitnú z dalšieho. Farebná fotografia J. Stallicha je totiž najlepšou složkou filmu. Skoro bez výhrad. Kameraman vydal tu zo seba to najlepšie a jeho menovaní i nemenovaní spolupracovníci pri kamere a v laboratóriu jeho snahy podporovali. Obraz v exteríéri práve tak ako v interiéri je dokonalý, ako sme o Agfacolore takmer ani neverili. Stallich objavil a vedel z emulzie vyčariť pastelove i hýrivé farby nových tónov a intenzity. Tak lahodné odtienky zelenej farby sme vari ešte ani nevideli. Iba v niektorých nočných scénach je nápadný zelený alebo modrý závoj. Prekvapujú aj finesy filmovej interpunkcie - prelínačky, prechody, spojky i delenie obrazov a scén. V kompozícii obrazu Stallich na mnohých miestach prekonal sám seba (úvodné scény, Rokycana na kazatelnici, Zigmundova komnata, sprievod zajatých, vychádzajúcí z brány dobytého hradu Sion).
Pri hodnotení vedúcich komponentov filmu vynárajú sa nám mimovolne pred oči tri velké úskalia: atraktivnosf farby (o ktorých sme sa už na cudzích prípadoch presvedčili, že nesníma ostatné hriechy), monumentalita námetu, ktorý je divákovi blízky z iných oblastí a preto sa očakáva, že ho akceptuje bez výhrad, a napokon snaha o politickú aktualizáciu. -- Tieto úskalia sa maly obísť už v scenaristickej práci. Čo sa scenáristom nepodarilo, to režisér iba čiastočne napravil.
Vo filme je shrnuté vela dramatických udalostí a situácil, verných literárnej predlohe, ale v celku pospájaných bez náležitej gradácie. Ich dramatičnosf nie je vo filmovej stavbe, ale v literárnej a ideovej schéme. Reči o slovanstve a českopolskom bratstve zbraní pósobia anachroniclry. Politická analogia mala vyplynúf z podstaty filmu; divák ju mal cítiť a nie počuť v novinárskej reči dneška.
Herecké výkony: Otomar Korbelář mal velmi ťažkú úlohu. V prostredí monumentálnych stavieb a bohatých kostymov mal vytvoriť ešte monemuntálnejšiu a impozantnejšiu postavu bojovnika -- pokračovatela Žižkovho. To sa mu podarilo iba zčiastky. V mnohých scénach, kde jeho prejav mal prerastať formát prostredia, stráca sa v tlačenici okolia. Korbelárov Roháč tu nediktuje akciu, ale pridáva sa k akcii okolia. Boháčov Rokycana je v niektorých vzácnych chvílach plastický a vieryhodný; ináč platí o ňom to isté, čo o ostatných dejateloch, zaPludňujúcich scény: strácajú sa v kostymoch a diferencujú sa iba rečou. Ani Rokycana, aní Borek z Miletína víťaz od Lipan - nevyjadrili dostatočne psychologické pohnútky, ktoré ich priviedly zo Žigmundovho tábora k Roháčovi. - Okrem známych a vyskúšaných hercov českého filmu použíl tu režisér úspešne viac nových predstavitelov.
Bitevné scény, ktorých mohlo byf menej, sú viac malebné, ako strhujúce. Uvedomelá režia javí sa markantnejšie v podrobnostiach, ako v celkovej koncepcii. Hudba Otakara Jeremiáša vyťažila z námetu toIko, ako farba. Vystihuje drámu a viac hovorí, ako patetický, frázovitý dialog.
Ked shrnieme všetky poznatky a dojmy, nutne prídeme k presvedčeniu, že keby film Jan Roháč z Dubé bol lepšie pripravený scenáristicky, mohol vyznieť skutočne grandiózne a čo viac: umelecky vieryhodne. Celkove tento film viac reprezentuje technickú ako umeleckú stránku nášho filmovníctva.

Autor/Zdroj: Bahna Vlado/dobová recenze


Po bitvě u Lipan se zbytky husitských vojsk soustředily pod vedením Jana Roháče z Dubé na hradě Sion. Král Zikmund proti němu posílá vojsko, po dlouhém obléhání je Sion zničen, husité zajati a pověšeni. To vede k masové vzpouře lidu

Autor/Zdroj: /reklamní materiály videodistributora