Metallica & San Francisco Symphony: S&M²

Opäť zlatá horúčka
V začiatkoch počúvania metalu, ešte keď to   nebolo v móde, človek uvažoval, aké by to bolo   v spojení s orchestrom. Potom z toho začal byť   trend a zrazu hrali s orchestrom skoro všetci   (teda väčšie kapely, ktoré si to mohli   dovoliť). Vždy to dopadlo skoro rovnako, kapela   hrala svoje a orchester je vlastne iba taký   doplnok, výplň. Podobne ako to bolo aj na   jednotke, tak aj na tejto dvojke METALLICA nemá   čím prekvapiť. Tak dáme si niečo, čo je   dané a čo sme si všimli. James Hetfield je   famózny frontman, Kirk mág a Lars je kapitola   sama o sebe, škoda slov. Boli tu slabé skladby,   aj také kde orchester nepasoval ani trocha a   tiež podľa mňa zbytočná vata. Ale rozhodne sa   vydarila "For Whom The Bell Tolls",   osobne by som bol strašne rád aj za "Fade   To Black", tá by musela byť s orchestrom   fantastická, tiež sa ukazuje, podľa tohto aj   toho koncertu minulého, že na orchestrálne   aranžmány sú ako stvorené skladby z   "Load" a "Reload". Taká   "Low Man´s Lyric" by musela privodiť   extázu. Tiež by som sa nehneval, keby dali takú   "Turn The Page" a rozhodne by mohla   dopadnúť zaujímavo "Orion". Ten   koncert nebol zlý, ale od kapacity METALLICA   čakáte to naj, a tu som to nepocítil, ten   orchester niekde bol nadbytočný. Inak keď som   na začiatku spomínal metal a vážna hudba, tak   jedno album vyšlo, ešte keď to nebola ešte   bežná vec a to v 96om vydali WALTARI "Yeah!   Yeah! Die! Die!". Kapela, čo nikdy nehrala   death metal, ho nahrala v kombinácii s   orchestrom, operou a vážnou hudbou. Výsledok?   Jedno z najlepších a najbizarnejších   nahrávok, aké kedy ste mali možnosť počuť.   Opera, death, a Kärsty si aj zarapuje. Jedno z   najmenej docenených albumov, ktoré je aj možno   už troška zabudnuté. Parádne bolo v tom, že   orchester tu nebola len taká vata, ale   plnohodnotný hráč