Milda

Dokumenty, kteří se snaží   vyhnout manipulativním   komentářům autorů je   třeba si vážit. Film Milda   je o Milošovi Jakešovi,   smutné figurce konce   osmdesátých let.   Legendárním se stal jeho   projev z Červeného Hrádku.   O těch projevů pronesl   mnoho, ale také je třeba si   povšimnout, že je   přednášel spatra. Nečetl   je z papíru.

Trocha iný svet
Tak muselo to padnúť,   pretože v dnešnom nastavení   moderného sveta nemôže   centrálne a plánované   hospodárstvo vydržať a ak   ešte padol náš najväčší   obchodný partner Sovietsky   zväz, tak sa to jednoducho   rozsypalo. Supy vytušili   koniec a obrátili kabáty.   Nie som fanúšik revolúcii,   ale celé to malo   koordinovaný voľný pád a   keby chceli, tak to utopia v   krvi, ale by sme sa v   izolácii vrátili do   stredoveku. Evolúcia   spoločenských pomerov. K   tomuto snímku ma doviedol ten   legendárny prejav. Je však   zajímavé si ho vypočuť   celý. Ono to nie je také   vtipné, ako sa to uvádza,   ale je tam mnoho super   detailov, ktoré   predznamenávajú budúce   udalosti. A to čo hovorí,   tak hovorí k veci, má to   obsah, i keď forma je   chvíľami trocha kostrbatá.   A ak som písal o prevliekaní   kabátov, tak našli sa aj   sporadicky niektorí, ktorí   tým ideálom ostali verní   stále a neopustili ich a   medzi nimi Milouš Jakeš.   Remeselne je to na úrovni   spravený dokument, ale skôr   by som to nazval portrét.   Bolo to také iné, nevyhli   sme sa aj kontroverzným   otázkam, na ktoré reagoval   Jakeš skôr podráždene, ale   krásne povedal, vy ma chcete   doviesť k odsúdeniu, vás   nezajíma ten celok, ale iba   jednotlivé veci. Ono ostal v   myšlienkach verný   presvedčeniu, že ten systém   bol dobrý, keby nie ten   Gorbačov, tak sa to možno   zvráti a aj keď boli zrejme   chyby, tak pri naplnení   dobrých a ušľachtilých   cieľov sa jednoducho   stávajú. Obrovským   prínosom boli pikošky z   Jakešovho života, veci,   ktoré dostal, čo zažil,   napríklad ten starý   televízor. Zaujímavým zasa   bolo stretnutie s tými   disidentmi v krčme, kde sa   stretli úplne dva rozdielne   svety. No a jediným, čo tu   narúšalo taký ten plynulý   portrét, tak to pozvanie na   Trutnov. Ten usporiadateľ mi   prišiel, že si tam prišiel   robiť srandu z toho   všetkého a vyzeral skôr s   tým posmeškom trápne. Mal   by vedieť, že hudba by mala   byť vždy prejav absolútnej   slobody a kreativita je   najvyšším cieľom, bez   ohľadu na ideológie, ktoré   nám vládnu, alebo otázku   vkusu, ktorí nám vnucujú.   Jakešov problém podľa mňa   bol, že mu chýbala kritika,   sebakritika a možno aj   väčší nadhľad

Nemám rád komunisty...a   basta i s Mildou. Jak dlouho   hodlá ještě na světě   vegetit. Proč si smrtka   neveme jeho a vzala si   Václava Havla.

ANO
Neviděl jsem tento film, ale   slyšel jsem a to několikrát   proslulý projev Milouše   Jakeše na Hrádku.
Tak   jako je třeba stále   vyrábět další dokumenty o   Adolfu Hitlerovi, tak je   třeba dokumentovat i naší   politickou scénu.
Na   každé divadelní scéně by   se měla objevovat tragédie i   komedie...

Dobrý dokument. Na Jakešovi   si cením, že si alespoň po   revoluci stále stojí za   svými názory a nepřevlékl   kabát jako mnozí ostatní.   Žije si svůj konec   života,je skromný, aktivní,   nemá problém diskutovat s   občany na ulici. V dokumentu   mě dostalo, jak ho pozvali na   rockový festival do Trutnova   a když nabídku přijal,   jaké z toho bylo haló, že   tam nakonec ani nejel.
Mám rád takovéto   dokumenty a doporučuji i   ostatním tento shlédnout.