Neviňátka

  
To je krásný   příklad toho, co nemám   rád. Nevím, zda dát plný   počet nebo čistou nulu.   Děti to zahrály skvěle, má   to perfektní „hudbu“, a   kamera si občas pohraje. Na   druhou stránku je to   strašně pomalé a   roztahané. Musím přiznat,   že jsem se místy nudil.   Takže dám čistý průměr a   je to.  
Ještě bych   rád dodal, že to, co je   někde uvedeno jako chyba   chybou není. Je to tak   natočeno úmyslně, stejně   jako některé další   záběry z pohledu děvčátka   Aishy.  
 

 

Prečo by sme aj u nás doma   nemohli mať to, čo majú v   Amerike ?! - povedal si možno   Eskil Vogt, a tak nám   ponúkol snímok o štyroch   deckách s nadprirodzenými a   nadzmyslovými schopnosťami,   žijúcich na jednom nórskom   sídlisku u lesa. Dajme na bok   fakt, že odvtedy, ako sa   istá Carrie Whiteová stala   hlavnou hviezdou večera na   istom pamätnom maturitnom   plese, už uplynulo veľa   času, a toto námetové   ložisko filmárski kolegovia   spoza Veľkej mláky   vyťažili viac než dôkladne   - Príbeh o deťoch, ktoré   objavujú, testujú, a   využívajú svoje   "dary" (no   nedokážu ešte celkom presne   rozlišovať hranicu medzi   dobrom a zlom, a neuvedomujú   si následky svojich činov),   ešte stále dokáže upútať   - obzvlášť, ak je zasadený   do iného kultúrneho   prostredia, kde tamojší   tvorcovia nemajú problém   tnúť do živého, a do   svojich diel vkladať aj   nejakú tú pridanú hodnotu -   no za takýchto okolností by   sa dalo čakať, že   sekundárna sociologická   sonda do súčasného stavu   severskej spoločnosti zájde   o čosi hlbšie, než len do   toho, že tie deti vyrastajú   v neúplnych rodinách len so   svojími matkami, alebo, že   multi-etnickú tenziu tu   zosobňuje len jeden   plavovlasý výrastok na   ihrisku (večná sláva   klišé !), ktorý je - podľa   očakávania - náležite   vytrestaný, zatiaľ čo inak   sa tu predostiera harmonická   pohodička plná vzájomnej   tolerancie, kde lev vylihuje   vedľa baránka ... Stopáž   je zbytočne našponovaná,   malí herci hrajú podľa   svojich schopností a   možností (ktoré - povedzme   si otvorene - nie sú   ktovieako širokospektrálne),   a odchovancov obdobných   filmov z americkej produkcie   zrejme značne sklame aj   samotný záver, keďže   žiadne vizuálne ohromujúce,   a emočne ochromujúce   dramatické završenie sa v   ňom nekoná, a namiesto   úžasných kúskov z oblasti   telekinézy (a teda aj z   oblasi špeciálnych   filmových efektov) prichádza   len čerenie vlniek na vodnej   ploche a upadnutie do limba,   pričom celá koncovka   vyšumí akosi do stratena ...   Severskú kinematografiu mám   rád, no ak už je reč o   mladých jedincoch,   obdarených nadprirodzeným   potenciálom v   škandinávskych reáliách,   tak tieto koprodukčné   Neviniatka ma oslovili   podstatne menej, než ako sa   to podarilo slečne Thelme   spred piatich rokov, kde   spoluautorom scenára bol   paradoxne aj sám Vogt.

Trochu slabší sci-fi horor s   malémi dětmi kteří mají   jaké si nadpřirozené   schopnosti a dokáží   ovládat okolí myšlenkami   ,tak jsem to alespoň pochopil   já,vizuálně hodně   slabé,něktéré scény   působí brutálnějc snad   proto že je provádí malé   děti,zabití kočky nebo   když nechává malí chlapec   umřít svojí matku.