Něžná revoluce

Režimy sa menia, ale ľudia ostávajú rovnakí
Nič nie je čiernobiele, všetko je v odtieňoch   šedej. Sú takí, čo využijú akýkoľvek   režim na svoje obohatenie, škodenie iným,   klamstvá, či majú chtíč po moci a sú takí,   ktorí zas za každej doby sú ochotní pomôcť,   prinášať osoh, neklamať a myslieť to   úprimne. Preto mi je sympatickejší komunista,   čo verí svojmu presvedčeniu a neprezlieka   kabáty na rozdiel od tých, čo dvadsať rokov   verne slúžili a využívali systém a potom ako   šibnutím čarovného prútika boli z nich   ohniví zástancovia ľudských práv, to oni im   zneužili tvár a zrazu sú najhorlivejší   stúpenci demokracie. Neviem ako inde, ale na   Slovensku ich teda bolo. Ono to nie je ani tak   dokument, ako skôr súbor rôznych záberov.   Takže, čo tam odoznelo, aspoň spomeniem pár   bodov. 1. Bol by som zvedavý, či tí horliví   revolúcionári majú aj dnes také nadšenie,   kedže mali možnosť spoznať surovosť novej   doby. 2. Každý má právo na vzdelanie, to áno,   akurát dnes je toľko vysokoškolákov, že už   musia robiť za pultami obchodných domov,   remeselníci samozrejme chýbajú. 3.   Zdravotníctvo. Že papaláši mali svoje   špeciálne nemocnice a ostatné ohrozovali život   pacientov. No ako je to dnes. Aj dnes sú   špeciálne súkromné kliniky, kde vás   zachránia od hrobára z lopaty, len na to musíte   mať, ostatné nemocnice sú opäť v dezolátnom   stave. 4. Chlapík sa vtedy hanbil, kde to dostala   vtedajšia vláda. No, dnes pri tých škandáloch   a ráziach u Nečasa, je už dúfam aspoň na tú   dnešnú vládu konečne hrdý. Vtedy stranícke   volgy, chatky, dnes prúty zlata a pancierové   limuzíny. 5. Kultúra, to je krása. Nedávno sa   jedna naša umelkyňa sťažovala (veľmi   obsadzovaná pred 89), že ako je divadlo   podhodnotené a je oň ťažký nezáujem, no   tvrdá ruka trhu, ľudia nechcú Hamleta ani   Berlioza, ľudia chcú Rytmusa a Martinku z Turca.   6. Jeden starší pán tam niečo hovoril o   výročí francúzskej revolúcie a niečo o   slobode a tak, ale keď poviem A tak treba aj   dodať B, neviem či vie, že potom nasledoval   totálny teror a stačilo sa krivo pozrieť na   Robespierreho nonshledov a mali ste pod gilotínou   známych do tretieho kolena. Našlo by sa tu toho   viac. 7. Komentátor zapálene hovorí o masakru.   Masaker bol na Námestí nebeského pokoja v   Číne. Nejde mi o obhajobu bývalého režimu,   ale dnes po 23och rokoch mi príde tento snímok   akýsi tendenčný. A ešte k tým vševediacim   študentom, dá sa súhlasiť s tým vládnym, že   tu nemá čo rozkazovať 15ročné decko, kedy ma   prezident odstúpiť. Ján Slota raz v diskusii   povedal(môžete si myslieť o ňom čokoľvek,   ale niekedy zarúbe do čerstvého), že vy si   skutočne myslíte, že revolúciu spravilo zopár   študentov a disidentov oproti plne vyzbrojenej   armáde a pripraveným v počte cez 100000   príslušníkov ľudovým milíciam?