Obsah filmu Slzy Sýrie
Uznávaný režisér Jevgenij Afinejevský natočil silný a naléhavý dokument o nedávné i současné situaci v Sýrii. Tento film nabízí zničující pohled na občanskou válku, kterou je země v posledních pěti letech zmítána.
Dokument Slzy Sýrie, který nabízí pronikavý, vyčerpávající a zevrubný pohled na brutální pětiletý konflikt, čerpá ze stovek hodin autentických záběrů z válkou zmítané Sýrie pořízených syrskými aktivisty a novináři, stejně jako ze svědectví protestujících dětí, vůdců revoluce, ochránců lidských práv, běžných občanů a vysoce postavených armádních generálů, kteří dezertovali od vlády prezidenta Asada. Jejich kolektivní příběhy...
Uznávaný režisér Jevgenij Afinejevský natočil silný a naléhavý dokument o nedávné i současné situaci v Sýrii. Tento film nabízí zničující pohled na občanskou válku, kterou je země v posledních pěti letech zmítána.
Dokument Slzy Sýrie, který nabízí pronikavý, vyčerpávající a zevrubný pohled na brutální pětiletý konflikt, čerpá ze stovek hodin autentických záběrů z válkou zmítané Sýrie pořízených syrskými aktivisty a novináři, stejně jako ze svědectví protestujících dětí, vůdců revoluce, ochránců lidských práv, běžných občanů a vysoce postavených armádních generálů, kteří dezertovali od vlády prezidenta Asada. Jejich kolektivní příběhy jsou voláním o pomoc a pozornost světa, který tak málo rozumí jejich situaci a nedokáže se shodnout na jednotném řešení. Dokument Slzy Sýrie od ruského režiséra Jevgenije Afinejevského, který natočil na Oscara nominovaný film Winter on Fire, měl v roce 2017 premiéru na filmovém festivalu v Sundance.
Zdroj: HBO Europe < Zobrazit méně
zobrazit všechny obsahy (1)
TIP: Nastavení pořadí obsazení si můžete nastavit
zde >>
Nejnovější komentáře k filmu
Hodnocení: 1 / 10
Přidáno: 19.11.2023
Slzy krvi
Tak ako HBO vie spraviť fantastický seriál, tak vie aj fantasticky spraviť rituálnu propagandu, ale že totálne na profesionálnej úrovni. Aj totalitné systémy by sa mali čo učiť. Bolo to tak jednostranné, až to bilo do očí. Čo tak dať slovo aj nejakému obyvateľovi oslobodeného územia, kde vládne regulárne zvolená vláda? Alebo bežnému vojakovi, čo nezbehol, ale bránil vlasť. Kresťanovi, Židovi, Alavitom, Drúzom, a iným menšinám, ktorí jednoznačne stáli na strane prezidenta, lebo jeho porážka by znamenala ich smrť. Alebo nejakému vládnemu úradníkovi v malom meste, ktorému moc politika nehovorila a nechápal, prečo má ísť protestovať a zvrhávať vládu. Som proti revolúciám, pretože tie vždy priniesli len nepokoj a mnoho krvi a často aj tisíce mŕtvych a takmer vždy končili katastrofou. Smutné je, že jedného z tých revolucionárov si vešia v našom parlamente jeho podpredseda namiesto pani prezidentky. Lepší je pretvoriť svet lepším tak, že ísť príkladom. To, že u nás nežná revolúcia bola nežnou, je skôr výnimka potvrdzujúca pravidlo. Zosypalo sa to ekonomicky, a keby chceli tiež to utopia v krvi. Inde to tak robili, a napríklad Čína sa stala veľmocou, ale je to tak správne? Ono svet nie je čiernobiely a to chcem hlavne zvýrazniť pri tomto dokumente, pretože ten čiernobiely je. Ostatný svet je však rôznymi odtieňmi sivý a konflikt v Sýrii je tak zložitý a neuchopiteľný, že dávať tam nejaké všeobecné múdra, ako to tam má byť, nie je celkom na mieste. Aby sa dalo pochopiť, pre bežného človeka, o čo vlastne v Sýrii ide, je ukážkový rozhovor s pani veľvyslankyňou ČR Evou Filipi, v ktorom podala úžasné svedectvo priamo z miesta. Rozhovor odznel v ČT v roku 2012 a odvtedy radšej pani veľvyslankyňu radšej nepozývali, lebo to nekorešpondovalo s tým, ako nám to tu tlačili média. Ona hovorila, že všetci sa zhodli, že Assad musí preč, ale že také jednoduché to nebude, pretože on podporu má. Nie drvivú, ale má. Média tlačili, vlastne všetci „demokrati“ tlačili, že Assad musí odísť. Mierumilovná opozícia skôr kričala na námestiach, že Assad musí visieť. Lenže tá jeho podpora bola silnejšia, ako si mnohí mysleli. Všade boli revolúcie, niekde úspešné, niekde ako v Bahrajne sa utopili v krvi, ale tam to tak nevadilo. Vadila Sýria, alebo skôr Assad. Obyvateľstvo bolo nespokojné, bola tam kríza, tak prečo to nevyužiť. Rozdeľuj a panuj. V Daraa sa rozhoreli protesty, zaspomínali na moslimské bratstvo v Hamá a už to išlo. Do toho stredoveký Idlib. Spočiatku boli protesty mierne, vyzývalo sa iba na zabitie Assada, ale čoskoro opozícia mala k dispozícii zbrane a začali byť mŕtvi aj policajti. Musela nastúpiť armáda. Na začalo to mať rýchly spád. Najkritickejšie to bolo pre režim v júli 2012, keď sa samovražedný atentátnik (jeden z osobných strážcov) odpálil na porade vysokých predstaviteľov režimu a zahynul minister obrany a ako poradca aj prezidentov švagor. Zrazu opozícia obsadila koordinovane Aleppo a začali prudké boje v Damašku, kde sa už ostreľovali vládne štvrte a vtedy sa zdalo, že skutočne Assad padne. Tu už nikto nepochybuje, že to všetko bolo krásne plánované a nešlo o spontánne protesty kvetinových detí. Nestalo sa. Armáda sa stiahla do veľkých miest a tieto kľúčové body ubránila. Ono sa aj ťažko bojovalo proti takzvanej demokratickej opozícii, stačilo odhodiť zbraň a už ste boli civil. Stačilo odkopnúť od nich zbrane a už boli fotky mŕtvych civilov. Ťažko sa bojuje s takým súperom. V dokumente sa zmeňuje bitka o Al Kusajr v roku 2013 a to bol skutočný obrat vo vojne, pretože dovtedy sa prehrávalo takmer všade. Až tu nastalo prvé veľké víťazstvo a hlavne spojenie Damašku s Latakijou. A odvtedy si vláda upevnila moc a nastalo aké také stabilizovanie a hlavne mier. Aspoň na vládnych územiach. Lebo ako vojna pokračovala, čoraz viac všetci hovorili, je nám jedno kto vyhrá, len nech to skončí. Dokument strašne veľa vecí zamlčuje a zahmlieva, ale aj tak sa nevyhli do očí bijúcim omylom. Napríklad, keď sa im zaplietli do demokratických protestoch radikáli, očividne sa strihač sekol. Neviem, či si to mnohí všimli, ale mnoho z opozície neustále omieľalo náboženstvo a o to tam šlo. Opozícia bola čoraz nábožensky radikálnejšia. Stále hovorili o slobode, ale nezabudla spomenúť boha. Čo chce ten ich boh. Ďalšia diskusia nemožná, lebo boh tak chce. Nerobím, si ilúzie o sýrskom režime, ale to čo by mal prísť po ňom, no. Tiež určite mnoho z opozície to myslelo spočiatku dobre, demokracia, sloboda, práva, ale dopadlo to tak, že ich prevalcovali radikáli, ktorí si tú slobodu predstavujú trocha inak. Tiež odznelo mnoho lží, asi ukážkovou bolo, že vláda prepustila mnoho väzňov, aby posilnili IS proti opozícii. Čo by asi tak na to povedali v Palmýre tí popravení vojaci. IS vznikol nejako, ale vojenské velenie a um a nejaký systém mu dali bývalí Saddámovi dôstojníci, ktorých prepustili z armády a tak si našli uplatnenie tam. No a nástup IS, aj tí poslední pochopili, že všetko ostatné po Assadovi bude mnoho ráz horšie. Momentálne je situácia relatívne stabilizovaná, minimálne v centrálnej Sýrii, turistika sa pomaly rozbieha a ekonomika tiež. Dokument obsahuje mnoho manipulácií, lží, deti perfektne nacvičené odpovede, ktoré by nezvládol ani dospelý, a ženy samozrejme už zahalené. Prejavy prezidenta účelovo zostrihané. A ktovie, či sú biele helmy teraz v Gaze. Ako hovorím, svet nie je čiernobiely, ale niektorí novinári ho musia takým robiť, za každú cenu.