Ljubov Poliščuk

Národná umelkyňa Ruska, laureátka filmového festivalu v San Francisco v nominácii najlepšia herečka v r. 1990 a držiteľka ďalších ocenení.
Narodila sa v Omsku v robotníckej rodine. Bola živé dieťa, ktoré stále spievalo a tancovalo. Ako 16-ročná odcestovala do Moskvy, aby sa prihlásila do divadelného inštitútu. Oneskorila sa na skúšky a mala problém ako prežiť. Niekoľko nocí prespala na stanici. No potom sa jej osud umúdril , bola prijatá do estrádnej triedy. Tu sa zoznámila so študentom Valerijom Makarovom, za ktorého sa vydala. V r. 1967 ukončili štúdium a spolu odcestovali do Omska, kde začali pôsobiť v miestnej filharmónii. V r. 1972 sa im narodil syn Alexej. Nemal ani 4 roky, keď sa rozišli. Poliščukovú prizvali do Moskvy do muzikálu . Život osamelej matky so synom nebol jednoduchý. Väčšinu roka cestovala na hosťovačky a synčeka vozila so sebou.
Vďaka svojmu talentu dostala v r. 1977 prvú filmovú ponuku – epizódnu postavu vo filme „12 stoličiek“. Preslávila sa v ňom so svojim osudovým tangom s Ostapom Benderom v podaní Andreja Mironova. Osudový,. Pretože jej prinieslo množstvo ponúk, no možno tiež preto, že bolo pravdepodobne jednou z mnohých príčin jej vážnej choroby v neskoršom veku. Každopádne prišli ďalšie filmy ako „Dueňa“, „Z mojej smrti prosím obviniť Klavu K“ a ďalšie. V r. 1979 prestúpila do hereckej skupiny Moskovského divadla miniatúr (neskôr známe pod názvom Ermitáž). Pôsobila tu 7 rokov a stvárnila množstvo postáv. Popritom študovala na hereckej fakulte GITISu. Zoznámila sa tu s výtvarným umelcom Sergejom Cigaľom. Obľúbil si ho aj jej syn a tak nič nestálo v ceste šťastnému manželstvu, do ktorého pribudla v priebehu roka dcérka Máša. V 80-tych rokoch naďalej pracovala pre film, hoci ponúk nebolo až tak veľa, údajne kvôli jej konfliktu s vedením Mosfilmu. V jej filmografii sa objavili tituly ako „Tajomstvo 4 drozdov“, „Prepáč, ak môžeš“, „Ezop“. Situácia sa zmenila koncom 80-tych rokov, keď sa na plátnach objavilo naraz niekoľko filmov s jej obsadením.
Aktívne pracovala na divadelnej scéne i vo filme. V postavách prejavovala svoj komediálny talent s nádychom irónie. Ani v novom storočí nemala núdzu o prácu. Hrala v komédiách „Agent v minisukni“, „Deň svätého Valentína“. V r. 2004 – 2006 hrala v televíznom seriáli „Moja prekrásna teta“ ako inak, znovu komickú postavu. Nikto okrem najbližších nevedel, že už od začiatku tohto natáčania bojovala s vážnou a veľmi bolestivou chorobou, rakovinou chrbtice. Kvôli problémom s chrbtom podstúpila niekoľko operácií i liečenie v Izraeli, no nakoniec chorobe podľahla vo veku 57 r. Ako jeden z niekoľkých spúšťačov jej choroby mohlo byť tango s Ostapom Benderom, pri opakovanom natáčaní ktorého na betónovú podlahu. Obe jej deti, najmä syn Alexej, pokračujú v jej hereckých stopách.

Autor: mia