Sergej Fedorovič Bondarčuk
25.9.1920 Belozerka (Odesská oblasť) – 20.10.1994 Moskva
Herec, režisér a scenárista, Národný umelec ZSSR a držiteľ mnohých ďalších ocenení.
Po skončení školy prejavil záujem o herectvo napriek želaniu jeho otca, aby sa stal inžinierom. Začal študovať v štúdiu v Rostovskom divadle, no školu musel prerušiť kvôli vojne. V rokoch 1941 – 42 slúžil v Divadle Červenej armády v Groznom. Po skončení vojny a po demobilizácii pokračoval v štúdiu v Moskovskom VGIKu, ktorý absolvoval v r. 1948.
Jeho diplomovou prácou sa stala úloha Vaľku vo filme „Mladá garda“ pod vedením Sergeja Gerasimova. Pri filmovaní sa zoznámil s herečkou Innou Makarovou, s ktorou prežil v manželstve 10 rokov. V r. 1950 sa im narodila dcéra Natalia Bondarčuková, známa herečka a režisérka.
V roku 1955 sa zoznámil so svojou budúcou manželkou, v tom čase ešte študentkou MCHATu Irinou Skobcevovou. V nasledujúcom roku s ňou spolupracoval pri natáčaní filmu „Othello“ a v r. 1959 sa vzali. Ich deti Elena a Fedor tiež pokračujú v hereckej tradícii rodičov.
Mnohé Bondarčukove postavy a filmy si získali uznanie i za hranicami ZSSR. Za úlohu „Tarasa Ševčenka“ získal ocenenie na filmovom festivale v Karlových Varoch. Jeho režisérsky debut vo filme „Osud človeka“ bol ocenený hlavnou cenou Moskovského medzinárodného festivalu. Geniálnu prácu odviedol vo filme „Vojna a mier“, na ktorom pracoval 3 roky. Verne spracoval román, nevynechal žiadne epizódy, či už mierové alebo vojnové. Natáčania masových scén, zobrazujúcich boj 2 armád, sa zúčastnilo až 15000 ľudí. Každý z nich mal historický kostým a zbraň. Film získal celosvetové uznanie a v r. 1968 dokonca aj Oscara za najlepší cudzojazyčný film..
Vďaka týmto úspechom v zahraničí dostal ponuku od talianskeho producenta Dina de Laurentiisa natočiť film „Waterloo“.
Ocenenia získali aj ďalšie jeho filmy „Bojovali za vlasť“, „Červené zvony“ a iné.
Od. r. 1971 pracoval aj ako vedúci hereckej triedy a od r. 1974 ako profesor v VGIKu.
Začiatkom roka 1990 podpísal zmluvu s talianskou firmou na koprodukčné sfilmovanie románu Šolochova „Tichý Don“, no tento film mu priniesol veľa utrpenia. Po natočení a zozbieraní materiálov mal problémy s vyfinancovaním montáže a ukončenia filmu. Taliansky producent zbankrotoval a materiály k filmu boli skonfiškované bankou. V októbri 1994 plánoval previesť tlačovú konferenciu a doriešiť všetky nedorozumenia, no smrť mu prekazila šancu doviesť tieto plány do konca. Bondarčuk zomrel 20. 10. 1994 v Moskve. Existujú 2 verzie tohto filmu – klasický film aj jeho televízne spracovanie. Práva na obe dnes patria Taliansku a USA a hoci boli vytvorené pod taktovkou tohto vynikajúceho ruského režiséra, jeho fanúšikovia a diváci v Rusku si ich zatiaľ pozrieť nemohli..
MIA
Autor: mia .
