Lujza Blaha

Blaha Lujza bola jednou z najslávnejších maďarských operných speváčok a herečiek. Nazývali ju "Slávik národa". Narodila sa v Rimaszombat (dnes Rimavská Sobota, Slovensko) 8. septembra 1850 ako Reindl Ludovika, keď sa jej rodičia presúvali so svojou divadelnou spoločnosťou z Losonc (dnes Lučenec) do Rimanskej Soboty. Jej otec Reindl Sándor bol husárskym dôstojníkom c.a k. jazdectva. Neskôr sa stal potulným hercom s umeleckým menom Várai. Zomrel v Kassa (dnes Košice) v roku 1856 počas predstavenia, keď v meste zúrila cholera.

Jej matka Dé Ponty Alojzia sa potom znovu vydala, za scenografa Antala Kölesiho. V detstve veľa cestovala s divadelníkmi, a prvýkrát vystúpila ako 6-ročná 22. apríla 1856 v Esztergom (Ostrihom) v hoteli Fürdő Szálló. Hrala potom v Debrecíne a Szabadka (dnes Subotica, Srbsko) a v divadlách hlavného mesta. V roku 1865 sa prvýkrát vydala ako 16-ročná za 37-ročného rakúskeho dôstojníka a kapelníka českého pôvodu Blaha János (Jan Blaha), ktorý síce nevedel po maďarsky, ale vycítil jej talent a všemožne ju podporoval.

Z vďaky nosila jeho meno až do smrti aj v iných manželstvách. Keď v roku 1869 ako 19-ročná ovdovela, vydala sa za veľkostatkára Sándora Soldosa. Tretím jej manželom bol policajný radca barón Splényi Ödön. Mala dve deti: Blaha Sándor (1874-1948), Blaha Sári (Soldos Sári, 1876-1956).

Prvé angažmán dostala v roku 1866 v Debrecene za 100 strieborných forintov. Hosťovala aj vo Viedni, stala sa aj tu populárnou, ale ponuku z Carelteather odmietla s odôvodnením, že chce zostať maďarskou herečkou. Dva roky po smrti manžela ju prijal Szigligeti Ede do Národného divadla. 2. marca 1901 ju riaditeľ Széll Kálmán menoval „večnou členkou národného divadla“. Naposledy hosťovala v roku 1901 v Kassa (Košice) a v Balatonfürede, potom sa z divadiel „pod holým nebom“ stiahla. Po smrti manžela v roku 1909 sa utiahla a obmedzila vystupovania.

Od roku 1914 žila utiahnuto so svojou sestrou a vnučkou. Počas prvej svetovej vojny hrávala aj v divadle Magyar Színház, kde sledovala účinkovania svojej vnučky Blaha Gitta. Naposledy vystúpila v roku 1923 v programe pre dôchodcov Národného divadla, ale už nespievala. Filmovanie ju nenadchlo, chýbal jej zvuk (éra nemého filmu) a vadilo jej nadmerné šminkovanie a neprirodzená gestikulácia. V jej 73. rokoch ju menovali večnou členkou Štátneho spolku hercov. V tom čase už chorľavela a bola viac-menej pripútaná k lôžku a neopúšťala byt.

25. septembra 1925 oslávila 75. narodeniny, pod oknom jej zahrala cigánska kapela serenádu. Po zápale pľúc, z ktorého sa vyliečila, zostala už natrvalo pripútaná k posteli až do smrti, ktorá nastala 18. januára 1926. Počas svojej hereckej a opernej kariéry od roku 1863 do 1918 sa zhostila 61 divadelných postáv v hlavných úlohách.

Štefan Rencz

Autor: cicis