Werner Eduard Fritz von Blomberg bol nemecký poľný maršal, veterán z prvej svetovej vojny, ktorý bol od 15. mája 1933 do 26. januára 1938 najvyšším veliteľom brannej moci (Oberster Befehlshaber der Wehrmacht)a zároveň ministrom vojny (Reichskriegsminister). Bol nositeľom viacero vyznamenaní včetne najvyššieho nemeckého z prvej svetovej vojny Pour le Mérite.
Narodil sa v Stargardte, Pomoransku, Prusko 2.septembra 1878, zomrel v americkom väzení 14. marca 1946. Už ako mladík v roku 1904 nastúpil do vojenskej školy, Kriegsakademie. V roku 1907 získal diplom a nastúpil do generálneho štábu. V roku 1920 ho poverili velením brigády Döberits, a v roku 1921 sa stal náčelníkom štábu Stuttgardského vojenského okruhu. Od roku 1929 bol vojenským veliteľom Východného Pruska. Na základe doporučenia bývalého ríšskeho prezidenta Paula von Hindenburga ho 30. januára 1933 menoval Hitler ríšskym ministrom vojny vo svojom kabinete. Postupne sa stal jedným z verných prisluhovačov a výrazne sa podieľal na vyzbrojovaní nemeckej armády.
V roku 1934 energicky bojoval za likvidáciu SA, ktorá ohrozovala pozíciu armády v štáte. Pasívne sa zúčastnil sa aj takzvanej „Noci dlhých nožov“ 30. júna až 1. júla 1934, kde prehliadal nečinne vraždenie členov SA. Za odmenu dostal 20. apríla 1935 od Adolfa Hitlera hodnosť poľného maršala, čím sa stal prvým v tejto hodnosti v Tretej ríši. Aj keď bol najmocnejším mužom v armáde, túto pozíciu mu mnohí závideli, hlavne Hermann Göring a Heinrich Himmler. Nepohodlným sa stal hlavne potom, keď v roku 1937 začal kritizovať razantnú Hitlerovu vojenskú politiku. Využili k tomu príležitosť, ktorá sa im naskytla po tom, čo sa zosobášil s 26. ročnou sekretárkou Ernou Gruhnnal v januári 1938, pričom mu bol Hitler aj svedkom na svadbe. Himmler s Göringom, ktorý mal záujem o Blombergove miesto, začal šíriť fámu, že jeho manželka je bývalá prostitútka, čo podložili aj falšovanými pornografickými fotografiami z Heydrichovej dielne. Túto informáciu mu osobne oznámil Göring na svadbe. Nakoľko nesúhlasil s anulovaním manželstva na Hitlerov príkaz, radšej sa vzdal všetkých funkcií 4. februára 1938 a bol penzionovaný.
Tento prípad sa zapísal do dejín ako aféra Blomberg-Fritsch. V afére Wernera von Blomberg videl Hitler možnosť zbaviť sa nielen samotného von Blomberga, ale súčasne i kritika von Fritscha (ten zaujal odmietavý postoj s Blombergom a veliteľom loďstva Raederom na porade 5. 11. 1937 k Hitlerovmu plánu vojnového riešenia “otázky nemeckého priestoru”) a tiež možnosť prevziať najvyššie velenie armády. Göring spoločne s Reinhardom Heydrichom zverejnil informáciu gestapa, že von Fritsch udržiaval homosexuálne styky, a že teda predstavuje bezpečnostné riziko. Hoci von Fritsch dal Hitlerovi čestné slovo dôstojníka, že toto obvinenie je nepravdivé, Hitler von Fritscha suspenduje a následne ho spoločne s von Blombergom dňa 4. 2.1938 odvoláva z jeho funkcie. Nič na tom nezmení ani skutočnosť, že dňa 18.3.1938 ríšsky vojenský súd Wernera Freiherr von Fritscha spod všetkých obvinení oslobodil. Po intervenciách jeho nasledovníka Walthera von Brauchitsch, preberá von Fritsch velenie Artillerieregiment 12, a počas bojov o Varšavu dňa 22. 9. 1939 padol. Do nepriateľskej paľby sa vrhol úmyselne a dobrovoľne, tak ukončil svoj život spôsobom hodným vojaka a dôstojníka.
Blomberga s manželkou internovali na ostrove Capri, kde prečkali do konca vojny, kým ho nezatkli spojenci.N orimberský tribunál ho uznal vinným, zomrel vo väzení v Norimbergu 14. marca 1946.
Štefan Rencz
Autor: cicis .
