Alfred Jodl

Alfred Jodl, bol nemecký generál, náčelník Operačného štábu Vrchného veliteľstva brannej moci Oberkommando der Wehrmacht (OKW). Narodil sa ako Alfred Josef Ferdinand Baumgärtler 10. mája 1890 vo Würzburgu ako syn dôstojníka Alfreda Jodla a Therese Baumgärtler. Vyštudoval kadetskú školu v Mníchove v roku 1910. Po škole vstúpil do armády. V prvej svetovej vojne bojoval na západnom fronte v rokoch 1914 až 1916. V roku 1917 bol prevelený na východný front. Po skončení vojny zostal v limitovanom, tzv. versailleskom Reichswehre kde spočiatku pôsobil v nižších veliteľských funkciách.

V septembri 1913 sa oženil s grófkou Irmou von Bullion. Táto svadba pomohla Jodlovi v kariére. Manželstvo bolo bezdetné. Jeho manželka zomrela 18. apríla 1944 v dobe, keď už spolu nežili. 7. apríla 1945 sa oženil s Luiseou von Bendovou. Od roku 1932 slúžil v rôznych armádnych inštitúciach. V roku 1935 bol poverený vedením oddelenia národnej obrany Vrchného veliteľstva pozemných síl - Oberkommando des Heeres (OKH). Od októbra 1938 až do augusta 1939 zastával funkciu veliteľa delostrelectva (Artilleriekommandeur) 44. divízie v hodnosti generálplukovníka.

Počas Anšlusu, tj. pripojenia Rakúska k Nemecku bol menovaný do funkcie náčelníka operačného štábu (OKW). V tejto funkcii zostal až do mája 1945. Jeho najbližším spolupracovníkom bol Wilhelm Keitel, s ktorým pomáhali Hitlerovi plánovať strategické operácie. Pri bombovom atentáte na Hitlera 20. júla 1944 bol vážne zranený. 7. mája 1945 podpísal v Remeši ako predstaviteľ vlády Karla Dönitza bezpodmienečnú kapituláciu za prítomnosti predstaviteľov západných Spojencov. Potom bol zatknutý a uväznený v zajateckom tábore vo Flensburgu. Alfred Jodl bol súdený medzinárodným súdnym tribunálom pre vojnové zločiny v Norimbergu.

Bol odsúdený za zločiny proti mieru, vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti. Kľúčovým bodom obžaloby bolo, že distribuoval niektoré zločinné rozkazy. Bol uznaný vinným a odsúdili ho k trestu smrti obesením. Trest bol vykonaný 16. októbra 1946. Jeho žiadosti o popravu zastrelením pred popravčou čatou nevyhoveli. Jeho odsúdenie vyvolalo rozporuplné reakcie a protestoval aj hlavný francúzsky sudca Henri Donnedieu de Vabres, ktorý označil popravu vojaka ktorý nebol nacistom za úplné zlyhanie spravodlivosti. Britský vojnový hrdina a politik Airey Neave ktorý slúžil pri Norimberskom procese napísal vo svojej knihe, že Jodl si zaslúžil väzenie, ale nie smrť.

V roku 1953 súd v Mníchove preskúmal rozhodnutie Norimberského tribunálu, a dospel k záveru že sa Jodl neprevinil vojnovými zločinmi trestanými podľa medzinárodného práva smrťou a sprostil ho viny 2. marca 1953. Na nátlak vysokého komisára USA bol tento rozsudok zrušený, a po mimosúdnej dohode Jodlovej vdovy s americkými okupačnými úradmi došlo 3. septembra 1953 k novému odvolaniu a k zrušeniu rozsudku.

Štefan Rencz

Autor: cicis