Walter von Reichenau

Walter Karl Ernst August von Reichenau bol nemecký poľný maršal a veliteľ armády počas druhej svetovej vojny. Narodil sa 8. októbra 1884 v Karlsruhe, Nemeckom cisárstve. Jeho otec bol generálporučík pruskej armády. Po maturite v roku 1903 vstúpil do pruskej armády. Stal sa pobočníkom 1. gardy delostreleckého regimentu.

V prvej svetovej vojne slúžil na západnom fronte, bol vyznamenaný Železným krížom I. a II. stupňa a povýšený do hodnosti kapitána v roku 1914. O rok už pracoval na generálnom štábe ako druhý štábny dôstojník, neskôr ako prvý, v náhradnej delostreleckej divízii 7. školskej divíznej kavalérie (Erster Generalstabsoffizier der 7. Kavallerie-Schul-Division). Po vojne počas Weimarskej republiky bol Reichenau dôstojníkom generálneho štábu. V roku 1924 sa stal majorom, v roku 1929 podplukovníkom.

Od roku 1931 v novej armáde Reichswehr zastával zase vysoké funkcie a neskôr slúžil pod generálom Wernerom von Blombergom vo Východnom Prusku. 1. februára 1932 ho povýšili do hodnosti plukovníka. Jeho horlivý nacizmom zapálený strýko ho v roku 1932 predstavil Hitlerovi, a Reichenau čoskoro nasleduje nacistov a vstupuje do NSDAP (Národnosocialistická nemecká robotnícka strana, Nationalsozialistische Deutsche Arbeiterpartei), a stáva sa Hitlerovým vojenským poradcom. Keď v januári 1933 prišiel Hitler k moci, ministrom obrany (Reichswehrminister) sa stal Werner von Blomberg, a von Reichenau vedúcim jeho úradu. Bol to on, ktorý presvedčil nacistických pohlavárov Hermanna Göringa a Heinricha Himmlera že je potrebné obmedziť moc Ernsta Röhma a jeho SA. Stalo sa tak v noci z 30 júna na 1. júla 1934, keď počas „Noci dlhých nožov“ boli zavraždení všetci vysokí pohlavári SA včítane ich vodcu Ernsta Röhma.

V roku 1935 sa stal Reichenau generálmajorom a bol menovaný šéfom mníchovskej vojenskej posádky. Po Wernerovi von Blombergovi a Wernerovi von Fritschovi sa stal prvým kandidátom na ministra vojny, ale po protestoch generálov Gerda von Rundstedta a Ludwiga Becka Hitler cúvol. Pri prepade Poľska v septembri 1939bol veliteľom 10. armády.

V roku 1940 viedol 6. armádu na západ a obsadil Brusel. Za úspechy v ťažení v Belgicku a Francúzsku ho povýšili na maršala. Pri invázii do Sovietskeho zväzu v júni 1941 viedol zase 6. armádu a obsadil Kyjev a Charkov. Politicky bol horlivým nacistom a antisemitom na rozdiel od iných generálov. Kým sa druhí sťažovali na zločiny páchané SS Einsatzgruppe v dobitých územiach, on ich v tom podporoval a dokonca povzbudzoval svojich vojakov k podobným činom.

Keď Hitler odstránil z vedenia pozemného vojska generála poľného maršala Walthera von Brauchitscha, pokúsil sa menovať na jeho miesto von Reichenaua, ale u vysokých dôstojníkov armády narazil na taký odpor, že nakoniec vyhlásil seba za vrchného veliteľa armády. Walther von Reichenau zomrel 17. januára 1942 v mestečku Poltava, Ukrajina. Príčinou jeho smrti bola mozgová príhoda, resp. infarkt, ktorý dostal pri núdzovom pristávaní. Prevážali ho ako chorého do nemocnice do Lipska, Nemecka, keď počas cesty museli nečakane pristáť.

Štefan Rencz

Autor: cicis