Adolf Galland

Adolf Josef Ferdinand Galland bol nemeckým stíhacím esom a najmladším generálom nemeckej armády v 2. svetovej vojne. Narodil sa 19. marca 1912 vo Westerholte, Vestfálsku ako druhý syn zo štyroch v rodine správcu majetku grófa von Westerholt. Navštevoval Hindenburg-Gymnasium v Gelsenkirchen-Buer.

Svoje prvé letecké skúsenosti začal získavať v roku 1928 na letisku Borkenberge pri Dülmene, kde lietal na vetroňoch. Vo februári 1932 sa prihlásil do civilnej leteckej školy Verkehrfliegerschule v Braunschweigu. Zo 4000 uchádzačov prijali dvadsať, medzi nimi aj Gallanda. V roku 1933 sa zúčastnil prísne tajného výcviku v Taliansku. Nemci totiž podľa Versailleskej mierovej zmluvy nesmeli mať vojenské letectvo.

V roku 1934 vo februári vstúpil ako nováčik do 10. drážďanského pešieho pluku. Po ukončení školy ho povýšili do hodnosti poručíka. V marci 1935 ho pridelili do stíhacej eskadry Jagdgeschwader 2 („Richthofen”) I. Gruppe. V októbri 1935 havaroval a utrpel úraz, no napriek zákazu lekárov pokračoval v lietaní. Zúčastnil sa aj ako člen légie Condor španielskej občianskej vojny.

12. mája 1940 dosiahol prvý úspech, keď zostrelil 3. lietadlá Hurricane RAF (Royal Air Force) nad Francúzskom. 18. júla ho povýšili na majora, 24. septembra mal na konte 40. zostrelených nepriateľských lietadiel. Bol známy tým, že nikdy nestrieľal na pilota, ale na stoj. Príkladom je aj jeho doživotné priateľstvo so spojeneckými stíhačmi Douglasom Badertom a Robertom Stanford Tuckom, o ktorých po zostrelení (93 a 94) osobne postaral a pohostil v zajatí.

28. februára 1942 ako druhý v nemeckej armáde dostal rytiersky kríž Radu železneho kríža s dubovymi ratolestami a diamantami. 19. novembra ho povýšili na generálmajora, a tak sa stal v 30. rokoch najmladším generálom Wehrmachtu. 22. novembra sa stal generálom stíhacieho letectva, keď nahradil tragicky zosnulého Wernera Möldersa (115 zostrelov).

V apríli 1943 bol testovacím pilotom prvého prúdového lietadla Messerschmitt Me 262. V apríli 1944 sa stal generálplukovníkom. Pre neustále konflikty s Hermannom Göringom v taktických otázkach bol zbavený funkcie veliteľa stíhacieho pluku, ale Hitler ho poveril vytvorením letky Jagdverband 44, ktorá mala pozostávať z nových stíhacích bombardérov Me 262. Koniec vojny ho zastihol v bavorskej nemocnici, kde sa liečil z následkov postrelenia z americkej stíhačky P-51-Mustang.

Američania ho neskôr previezli do Anglicka, kde bol 2. roky v zajatí. Po vojne bol od roku 1948 poradcom argentínskeho letectva. V tejto funkcii zotrval šesť rokov. Po návrate do Nemecka bol poradcom a členom dozorných rád viacerých leteckých spoločností. Zomrel v Remagene (Remagen-Oberwinter) 9. februára 1996.

Autor: cicis