Leó Szilárd

Leó Szilárd sa narodil ako Spitz Leó 11. februára 1898 v Budapešti na Bajza utca 28 ako najstarší syn úspešného židovského inžiniera. Bol americký fyzik maďarského pôvodu. Szilárd patril do skupiny známych maďarsko-židovských fyzikov a matematikov z Budapešti. Patrili sem Paul Erdős, Teller Ede (Edward Teller), Neumann János (John von Neumann), a Wigner Pál Jenő (Eugene Paul Wigner). Ich americký kolegovia ich kvôli akoby „nadpozemským“ schopnostiam prezývali „The Martians“ (Marťania).

Leó Szilárd ako prvý zistil, že reťazová reakcia (a aj atómová bomba) je uskutočniteľná. Keďže sa obával, že Nemci ju získajú skôr, spolu s Albertom Einsteinom a Ede Tellerom napísal list americkému prezidentovi Franklinovi D. Rooseveltovi. Neskôr sa zúčastnil Projektu Manhattan. Je autorom mnohých patentov ako elektrónový mikroskop a urýchľovač častíc. Výrazne sa podieľal na skonštruovaní prvého atómového reaktora, a patentoval ho spolu s E. Fermim.

V roku 1900 si jeho rodina zmenila meno na Szilárd. Leó sa už v trinástich rokoch začal zaoberať fyzikou. Štúdium začal na Technickej univerzite (Műszaki egyetem) v Budapešti. V roku 1919 sa kvôli politickému napätiu a nevhodným študijným podmienkam a zákonu Numerus clausus odchádza spolu z mladším bratom do Berlína. Zákon Numerus clausus bol v mnohých krajinách zameraný proti židovským študentom. Určoval, že počet židovských študentov nesmie byť vyšší, ako je ich percentuálne zastúpenie v populácii. Takéto opatrenie bolo prijaté v nasledujúcich krajinách: Holandsko, Juhoslávia, Kanada (1920-1940), Nemecko (1933), Maďarsko (od r.1920), Poľsko (od r.1937), Rakúsko, Rumunsko (1926), cárske Rusko (1887-1917), USA (1920-1929, Harvard).

V Berlíne študoval na Technickej univerzite (Technische Hochschule), ale pod vplyvom Alberta Einsteina, Waltera Nernsta, Erwina Schrödingera, Max von Laueho a Fritza Habera, ktorí v tom čase vyučovali v Berlíne sa sústredil viac na fyziku. Roku 1921 ukončil štúdium na Technickej univerzite a zapísal sa na Berlínsku Univerzitu. Po jednej prednáške ukázal svoje práce Einsteinovi, ktorého zaujali a od tohto bodu ho Leó často sprevádzal domov.

V roku 1922 dosiahol doktorát „cum laude“ po tom, ako predložil svoju dizertačnú prácu: „Pokles entropie v termodynamickej sústave pod vplyvom inteligentnej bytosti,“ ktorá vzbudila veľký záujem v odborných kruhoch. Týmto ďaleko predbehol svoju dobu, pretože skúma a v podstate aj popisuje súvislosť medzi informáciou a druhým termodynamickým zákonom. Týmto objavom položil východiskový bod pre informatiku, kybernetiku a výskum mozgu.

Medzi rokmi 1925 až 1933 vytvoril viacero patentov, z toho osem spolu s Albertom Einsteinom. Roku 1929 si dal patentovať urýchľovač častíc, a roku 1931 elektrónový mikroskop. 2. marca 1931 podal spolu s Einsteinom ich najznámejší patent na nový typ chladničky. Patent sa však neujal v bežnom živote, ale doteraz funguje chladenie atómových reaktorov na jeho princípe. V roku 1933, keď prebral moc v Nemecku Adolf Hitler, Szilárd vycítil príchod nových časov a pripravil sa na odchod z krajiny. Po vypálení Ríšskeho snemu (Reichstag) nastúpil na rýchlik do Viedne.

Vo Viedni strávil len krátku dobu a nakoniec sa koncom marca odsťahoval do Anglicka. Szilárd spolu s Hansom Bethom umožnil zamestnať sa mnohým utekajúcim vedcom na anglických univerzitách. Neskôr presvedčil Sira Wiliama Beveridga, aby založil Academic Assistance Council, ktorej cieľom bolo pomáhať nacizmom vyhnaným vedcom z Nemecka. V tomto období tiež podal viacero patentov. V Londýne roku 1934 mal na pôde Royal Society prednášku Ernest Rutherford, ktorý hovoril o obrovskej energii ukrytej v jadre atómov, ale praktické využitie atómovej energie nie je možné, lebo potrebný proces nie je možné na Zemi vytvoriť.

Szilárd s tým nesúhlasil a riešenie videl nasledovne: keby existoval prvok, ktorý uvoľní dva neutróny po tom ako jeden pohltí, a ktorý je dostatočne nestabilný, tak s týmto prvkom by bolo možné vytvoriť reťazovú reakciu, ak by sa z neho podarilo získať kritické množstvo. Toto bol však aj recept na atómovú bombu. Vo svojom patente odporúčal nasledovné prvky: berýlium, bróm a urán. Na svoj výskum žiadal 8 tisíc libier, no zamietli mu ho. Neskôr vyhlásil, že mal dostať Nobelovu cenu, keďže svoj pokus neuskutočnil.

Keby sa tak stalo, atómová bomba by bola vyvinutá skôr a zmenili by sa tak celé dejiny ľudstva. Svojich kolegov a Enrica Ferniho, nevedel presvedčiť, že atómová energia sa dá aj prakticky využiť a že súčasne predstavuje aj veľkú hrozbu a preto by mal byť jej výskum pod určitým dohľadom.V septembri 1938, v čase keď Anglicko, Francúzsko a Taliansko súhlasilo s Mníchovskou dohodou, bol Leó Szilárd na prednáške v Spojených štátoch, a vidiac slabú Anglickú politiku voči nacistickému Nemecku, rozhodol sa odsťahovať do New Yorku.

V New Yorku na Kolumbijskej univerzite pracoval na neutrónových emisiách. Prišiel na to, že irídium nie je vhodné na uskutočnenie reťazovej reakcie a preto začal skúmať urán.V januári roku 1939 sa dozvedel že v Nemecku došlo k štiepeniu uránu a že sa rozpadá na dve jadrá, pravdepodobne s menším počtom neutrónov. S blížením sa 2. svetovej vojny sa Szilárd čoraz viac zaoberal myšlienkou na vyrobenie jasdrovej zbrane. Vedel že nemeckí atómový výskum postupuje míľovými krokmi vpred na vojenské účely, reto spolu s Eugenom Paulom Wignerom a Ede Tellerom dúfali že od vlády Spojených štátov dostanú finančný príspevok, ktorým by pokryli ich ďalší výskum ktorým dokážu vytvoriť reťazovú reakciu a neskôr nukleárnu zbraň.Keďže sa obával že Nemci ju získajú skôr, v júli 1939 spolu s Albertom Einsteinom a Ede Tellerom napísal list americkému prezidentovi Franklinovi D. Rooseveltovi.

Roosvelt na preskúmanie skutočností uvedených v liste vytvoril komisiu. Odoslaný list dostal názov po jeho dvoch hlavných aktéroch, Einsteinov-Szilárdov list. Na tento podnet vlastne začal projekt Manhattan, v ktorom mal skonštruovanie reaktora na starosti E. Ferni spolu so Szilárdom, chemické postupy mal na starosti Wigner a matematické výpočty mal na starosti Neumann János. Projektu Manhattan sa zúčastnilo mnoho vedcov z rôznych krajín sveta a nakoniec stál vyše 2 miliardy dolárov.

Fermi bol dôkladný vedec, kým Szilárd vynikal najmä svojimi skvelými nápadmi, čím sa vzájomne doplňovali. Szilárd sa v roku 1942 presťahoval do Chicaga a od februára 1942 do júla r. 1946 pracoval ako vedúci fyzik s Arthur H. Comptonom na Chicagskej univerzite, v Metalurgickom laboratóriu (Metallurgical Laboratory). Toto laboratórium bolo jedným z vedúcich pracovísk pre projekt Manhattan. Roku 1942 sa začalo v údolí Oak Ridge s výrobou zariadení potrebných na skonštruovanie atómovej bomby, toto tajné miesto nazývali Manhattan District.

Dňa 2. decembra 1942 Fermi, Szilárd a ostatní spolupracovníci predstavili prvú nukleárnu reťazovú reakciu. Stalo sa tak na Chicagskej univerzite, v reaktore postavenom v podzemí štadióna Stagg Field. Rozmery reaktora boli obrovské, skladal sa z 45 000 grafitových blokov. Tento úspešný pokus potvrdil Szilárdovu myšlienku, že atómovú energiu je možné využiť. Výsledkom projektu Manhattan boli aj atómové bomby zhodené na Hirošimu a Nagasaki. Po ukončení vojny patent na Jadrový reaktor udelili spolu Fermimu a Szilárdovi, následne ho vláda USA odkúpila za symbolický jeden dolár.1. júla opustil Metalurgical Laboratory a stal sa profesorom biológie na Chicagskej univerzite.

V roku 1946 s A. Einsteinom a inými vedcami založil Emergency Committee of Atomic Scientists. Zdôrazňovali, že výroba atómovej bomby nie je žiadnym tajomstvom a môže ju vyrobiť ktorýkoľvek štát, ale neexistuje na ňu žiaden liek, žiadna obrana, a preto jej výrobu treba dostať pod medzinárodnú kontrolu.

V roku 1959 mu diagnostikovali rakovinu. Spolu so svojou manželkou Gertrúdou preštudovali odbornú literatúru a vypracoval viacero postupov na zdolanie tejto choroby. V rokoch 1960 a 1962 podstúpil Szilárd dve ožiarenia. Sám si zorganizoval rádiologické ošetrenie a sám si aj vypočítal potrebnú dávku žiarenia. Aj svoju chorobu využil na to, aby vypracoval nový postup liečenia - rádioterapiu. Aj keď si Szilárd myslel, že svoju rakovinu iba spomalil, po jeho pitve sa ukázalo, že sa úplne vyliečil. Leó Szilárd zomrel 30. mája 1964 v La Jolla, Kalifornia počas spánku na infarkt.

S čerpaním z rôznych zahraničných zdrojov

Štefan Rencz - cicis

Autor: cicis