Moshe Dajan (Moše Dajan) bol izraelsky generál a politik. Jeho rodičia sa vysťahovali v roku 1915 z Ukrajiny. Narodil sa 20. mája 1915 v kibuci Deganija Alef v Palestíne blízko Galilejského jazera, v tom čase patriacej k Osmanskej ríši. Bol prvým narodeným dieťaťom v novozaloženej komunite jeho rodičom Šmuela a Debory.
Vo svojich 14 tich rokoch vstúpil do organizácie podzemnej organizácie Hagana. Hagana ho neskôr vyslala do Bulharska kde vyštudoval vojenskú akadémiu. V roku 1937 slúžil popri britskej armáde v hodnosti čatára židovskej polície, ktorá v noci hliadkovala proti nelegálnym prisťahovalcom z arabskej časti. Podliehal veleniu Orde Wingateho, anglického dôstojníka, čo malo veľký vplyv na jeho ďalšiu vojenskú kariéru.
V roku 1939, keď Haganu postavili mimo zákon, bol zatknutý, no vo februári roku 1941 ho prepustili. Nastúpil vtedy do britskej armády a bojoval na strane spojencov v Libanone a Sírii. V bojoch prišiel o oko a začal nosiť čiernu pásku, čo sa stalo neskôr aj jeho imidžom. Na základe doporučenia austrálskych dôstojníkov, pod ktorými slúžil, dostal jedno z najvyšších britských vojenských vyznamenaní: Rád za vynikajúce služby (Distinguished Service Order – DSO).
V roku 1947 bol štábnym majorom v Hagane. V roku 1948 porazil sírske vojská v Jordánskom údolí v Deganajskej bitke. V roku 1949 ho povýšili do hodnosti plukovníka, neskôr generálmajora. V roku 1950 študoval v škole generálneho štábu britskej armády. V roku 1953 ho vymenovali za náčelníka generálneho štábu izraelskej armády. V tejto funkcii velil v roku 1956 v Sinajskej víťaznej vojne. Aj keď z pohľadu Izraelu šlo o veľkolepé víťazstvo, musel čeliť kritike pre veľké ľudské a materiálne obete.
Opustil armádu a svoju popularitu využil v prospech politiky. Bol dobrým diplomatom a viedol viacero mierových jednaní s Egyptom čo viedlo z zmierneniu napätia medzi krajinami. V roku 1959 vstúpil Moše Dajan do strany Mapaj vedenej Davidom Ben Gurionom. Do roku 1964 bol ministrom poľnohospodárstva. Keď došlo k rozkolu v strane, Dajan s Ben Gurionom ju opustili a založili novú – Rafi. Nový premiér a minister obrany Izraelu Levi Eškol sa s Dajanom neznášal, ale v roku 1967 uznal, že je neúnosné, aby ako nevojak naďalej zastával post ministra obrany a krátko pred prepuknutím Šesťdňovej vojny (1967) ho menoval ministrom obrany. Ako minister obrany sa podieľal na riadení viacerých operácií a mal veľký vplyv na vládne rozhodnutí o priebehu bojov.
Urobil veľa na pozdvihnutie morálky vojska. Jeho vystupovanie mu prinieslo obrovskú popularitu a stal sa jedným z vážnych kandidátov na post premiéra. Keď po smrti Leviho Eškola sa dostala na čelo Izraelu Golda Meirová, Dajan zotrval na poste ministra obrany. Bol kritizovaný za podcenenie vojenských príprav Egypta a Sýrie v Jomkipurskej vojne, aj keď zlyhali vtedy spravodajské služby, čo viedlo ku katastrofe v prvých dňoch vojny, keď Egypt so Sýriou prepadli Izrael 7. októbra 1973.
Izrael síce z vojenského pohľadu dosiahol pôsobivé víťazstvo, ale z vojny vyšiel oslabený. Tento úspech však nič na tom nezmenil. Dajan prišiel o značnú časť svojho kreditu a musel rezignovať aj s Goldou Meirovou. Prejavila sa závislosť od Američanov, zlyhali elity. Komisia, ktorá vyšetrovala okolnosti začiatku vojny, zverejnila na jar 1974 správu, ktorá zmietla vojenské vedenie štátu a dotlačila k rezignácii premiérku Meirovú. Začal sa tak úpadok izraelskej ľavice, ktorá štátu vládla od jeho vzniku.
Dajan sa načas stiahol z politického života, neskôr ešte pôsobil ako minister zahraničných vecí keď bola pri moci strana Likud. Jeho dcéra Jael Dajan je spisovateľka a ľavicovo orientovaná politička. Bola poslankyňou Knessetu a členkou mestského zastupiteľstva Tel Avivu. Syn Assi Dajan je filmovým režisérom. Moshe Dajan zomrel 16. októbra 1981 v Tel Avive na rakovinu.
Autor: cicis .
