Jimmy Earl Carter, Jr. je americký politik, ktorý bol 39. prezidentom Spojených štátov (1977 - 1981), 83. guvernérom štátu Georgiea (1972 - 1975) a senátorom za Georgiu (1962 - 1966). Carter v roku 2002 získal Nobelovu cenu za mier. Narodil sa v Plains, Georgia, 1. októbra 1924, ako najstarší zo štyroch súrodencov. Jeho otec James Carter bol farmárom, úspešným obchodníkom a poslancom štátu Georgia. Matka Lillian Gordy bola ošetrovateľkou v miestnej nemocnici a sesternicou manželky (June Carter Cash) legendárneho hudobníka Johnny Cashe.
Študoval najprv na Southwestern College, potom na Institute of Technology, a diplom získal v roku 1947 na Námornej Akadémii v Annapolis. Carter potom slúžil vo vojnovom námorníctve v tichomorskej flotile. Tu ho vybrali do projektu atómových ponoriek, a stal sa atómovým inžinierom. V roku 1946 sa oženil, a s Rosalyn Carter má 4. deti. John William „Jack” (1947), James Earl III „Chip” (1950), Donnel Jeffrey „Jeff” (1952) a Amy Lynn (1967). Po smrti otca v roku 1953 opustil námorníctvo a vrátil sa do Georgie kde prevzal rodinnú farmu s bavlnou a podzemnicou olejnou. Už od detstva bol veľmi pobožný, preto pôsobil ako pomocný baptistický kazateľ.
V 60. rokoch bol dva krát senátorom za štát Georgia, potom po jednom neúspešnom pokuse bol zvolený v roku 1970 za guvernéra. V prezidentských voľbách v roku 1976 urobila demokratická strana dobrý ťah, lebo po afére Watergate a odstúpení prezidenta Nixona porazil republikánskeho kandidáta Geralda Forda. Za jeho najväčšie úspechy je považované vytvorenie národnej energetickej politiky a reforma vlády, ktorá viedla k vytvoreniu dvoch ministerstiev, Ministerstva energetiky a Ministerstva školstva.
Carter takisto úspešne dereguloval niektoré priemyslové odvetvia a zároveň presadil silnejšiu legislatívu na ochranu životného prostredia a rozširovanie národných parkov na Aljaške. V medzinárodnej politike sa medzi jeho najväčšie úspechy radí uzatvorenie dohôd z Camp David medzi Egyptom a Izraelom, dohody o vrátení Panamského prieplavu, vytvorenie plných diplomatických stykov s Čínou a jednanie o dohode SALT II.
Carterov politický pád začal v roku 1979 druhou ropnou krízou, následnou hospodárskou stagnáciou a 12% infláciou. Ďalším úderom jeho kariéry bol november 1979, keď v Iráne prebehla islamská revolúcia a na americkom veľvyslanectve v Teheráne bolo zajatých niekoľko desiatok amerických občanov ako rukojemníkov. Keď o mesiac neskôr došlo k útoku ZSSR na Afganistan, Carter sa začal javiť ako slabý prezident, za ktorého vplyv Spojených štátov vo svete začal klesať. Ďalšia vlna sklamania sa objavila, keď v apríli 1980 celkom zlyhali operácie na oslobodenie rukojemníkov. V novembri 1980 ho celkom podľa očakávania porazil republikánsky kandidát Ronald Reagan.
Potom, čo opustil prezidentský úrad, začal sa Carter venovať predovšetkým charite a podieľal sa na mierovom riešení niektorých konfliktov. V roku 1990 sa pokúsil byť prostredníkom v juhoslovanskom konflikte, potom na Haiti. V roku 1998 ho poctilo vojenské námorníctvo tým, že bola po ňom pomenovaná ponorka (USS Jimmy Carter).
V roku 2002 urobil historickú návštevu Kuby. Bol prvým americkým prezidentom ktorý(síce už nie úradujúci) navštívil ostrovný štát od prevzatia moci Fidelom Castrom v roku 1959. Vytkol im nedostatok demokracie, ale pritom vysoko vyzdvihol úroveň školstva ktoré je dostupné každému. Tento jeho prejav vysielala kubánska televízia, a bol uverejnený aj v tlači napriek kritike ktorá tam odznela. V roku 2002 získal za svoju prácu Nobelovú cenu za mier.
Štefan Rencz
Autor: cicis .
