Kurt Meyer (1)

Kurt „Panzer“ Meyer bol nemecký vojak a tankista, ktorý sa z jednoduchého vojaka vypracoval až do hodnosti generálmajora zbraní SS (Generalmajor der Waffen-SS). Kurt Meyer sa narodil ako Kurt Adolph Wilhelm Meyer v Jerxheime v rodine chudobného robotníka 23. decembra 1910.

Vyučil za obchodného pomocníka, ale zamestnal sa ako baník. 1. októbra 1929 urobil prijímacie skúšky a prijali ho do radov mecklenburgskej polície. 1. septembra 1930 vstúpil do NSDAP, a 15. októbra do SS. Pridelili ho do 22.SS Standartu sídliaceho vo Schwerine. Svoju prezývku „Panzer“ získal ešte na policajnej škole potom, čo chcel oliať kamaráta vedrom vody zo strechy školy z ktorej spadol. Utrpel pri tom 20. zlomenín.

V roku 1932 sa stal SS Untersturmführerom (poručíkom), o dva roky ho povýšili do hodnosti Obersturmführer a pridelili do jednotky „Leibstandarte Adolf Hitler“. Tu sa stal veliteľom 14. protitankovej jednotky, ktorá už tvorila pluk. Neskôr sa zúčastnil aj obsadenia Rakúska a pod velením generála Heinza Guderiana aj Československa. Bojoval v Poľsku, Francúzsku a Grécku v roku 1941 už v hodnosti hodnosti SS-Sturmbannführera. Tu už bol veliteľom prieskumného oddielu.

15. mája 1941 sa vyznamenal v boji o priesmyk Klissira, za čo bol dekorovaný Rytierskym krížom. V bojoch pri Charkove si ku svojmu Rytierskemu krížu vyslúžil aj dubové ratolesti a povýšenie na SS-Obersturmbannführera. Neskôr už v hodnosti SS-Standartenführera prevzal velenie nad 25. plukom pancierových granátnikov SS. 12. divízie pancierových granátnikov SS Hitlerjugend. Tej velil v bojoch v Normandii a čelil prvému náporu spojeneckých síl pri vylodení. Keď v auguste padol veliteľ Fritz Witt, stal sa vo svojich 33. rokoch najmladším nemeckým divíznym veliteľom.

6. septembra 1944 padol do zajatia partizánov pri obci Durnal blízko Amiens v prezlečení za vojaka wehrmachtu. V decembri 1945 ho postavili pred súd v nemeckom Aurichu. Bol obvinený z piatich vojnových zločinov. Bol uznaný vinným v troch bodoch obžaloby, z rozkazu k poprave 11-tich kanadských zajatcov 7. júna 1944 v kláštore Ancienne Abbaye d'Ardenne.

Bol odsúdený k trestu smrti, čo mu neskôr zmenili na doživotie. Trest si odpykával vo väzení Dorchester v Kanade, neskôr v britskom vojenskom väzení v NSR. 7. septembra 1954 ho amnestovali. Po prepustení sa nevedel zamestnať, až ho napokon zamestnal bývalý príslušník SS v pivovare. Po vojne bol naďalej aktívny v spolku vojenských veteránov Waffen SS (HIAG). V roku 1957 vydal knihu Grenadiers (Granátnici).

V roku 1961 prekonal niekoľko mozgových príhod a 23. decembra 1961 na oslavách svojich narodenín (51) zomrel na infarkt. Napriek jeho kontroverznej minulosti sa mu na pohrebe zúčastnilo niekoľko tisíc ľudí a mnoho politikov a vysokých dôstojníkov Bundeswehru.

Autor: cicis