Josef „Sepp” Dietrich bol nemecký generál zbraní SS a Hitlerov blízky spolupracovník. Bol taktiež jedným z 27 nositeľov najvyššieho stupňa Rytierskeho kríža železného kríža (s dubovými ratolesťami, šabľami a diamantmi). Neoplýval síce veľkými strategickými schopnosťami, ale bol veľmi obľúbený medzi vojakmi svojich jednotiek.
Narodil sa 28. mája 1892 v Hawangen, Bavorsku blízko mesta Memmingen v Nemeckom cisárstve. Po škole sa živil ako mäsiar a hotelový pomocník. V roku 1911 vstúpil do bavorskej armády. Keď vypukla prvá svetová vojna, dobrovoľne sa pripojil do nemeckej armády. Spočiatku slúžil u delostrelcov, neskôr v prvej nemeckej motorizovanej jednotke. Po vojne sa pripojil pravičiarskym dobrovoľníkom (Freikorps), a bojoval proti Bavorskej republike rád.
V ďalších rokoch pracoval potom ako čašník, colník, pumpár, poľnohospodársky robotník či ako policajt. V roku 1928 vstúpil do NSDAP (Národnosocialistická nemecká robotnícka strana - Nationalsozialistische Deutsche Arbeiterpartei), s ktorou už spolupracoval od roku 1925 a čoskoro sa stal aj príslušníkom SS, a Hitler ho vymenoval veliteľom svojej osobnej stráže. V rámci tejto funkcie ho sprevádzal aj na jeho cestách. V roku 1930 sa stal poslancom za Dolné Bavorsko, Ríšskeho snemu – Reichstag. Aktívne sa zúčastnil aj tzv. „Noci dlhých nožov“ pri zúčtovaní s SA Ernsta Röhma, a následne bol menovaný za „zásluhy“ do hodnosti SS-Obergruppenführer.
Po vypuknutí druhej svetovej vojny sa zúčastnil bojov o Paríž, Dunkerque a obsadení Čiech a Rakúska. V roku 1943 ho Hitler menoval veliteľom prvej pancierovej divízie SS a poslali na východný front. V roku 1944 so svojou divíziou bojoval v Normandii, následne ho menovali veliteľom 6. pancierovej armády SS v bojoch v Ardenách. Prvého augusta 1944 sa stal SS Oberstgruppenführerom a jeho jednotky sa stali účastníkmi tzv. Malmédskeho masakru. Tento masaker nie je dodnes hodnoverne objasnený. 1. tankovej divízii SS, ktorej velil Jochen Peiper sa vzdalo asi 150 amerických vojakov.
Podľa výpovede svedkov jeden nemecký vojak zastrelil amerického, a potom ostatní spustili paľbu do ostatných, podľa inej došlo k streľbe potom, čo skupinka zajatcov chcela odzbrojiť stráž. V nájdených záznamoch sa nenašla zmienka o tom, že by bol niektorý z dôstojníkov vydal rozkaz k postrieľaniu zajatcov. Za obeť padlo 71 amerických vojakov. Po vojne bol Peiper odsúdený na trest smrti, ale nakoniec bol oslobodený v roku 1956.
Po neúspechu v bitke v Ardenách jednotky Dietricha presunuli v marci 1945 k Balatonu do Maďarska. Tu sa mu nepodarilo zastaviť postup sovietskych vojsk, a Hitler nariadil odstrániť jeho vojakom symboly Leibstandarde Adolf Hitler zo svojich uniforiem. Dietrich toto nariadenie ignoroval a upadol u Hitlera do nemilosti. Po neúspechu operácie pri Balatone stiahol svoje vojská do Rakúska a zo zvyškom 6. pancierovej divízie sa zúčastnil obrany Viedne. Krátko pred koncom vojny sa pri meste Krems vzdal americkým jednotkám.
Od 16. mája do 16. júla stál pred americkým vojenský súdom v Dachau za účasť jeho vojsk v spomínamo Malmédskom masakre, a odsúdili ho na doživotie. Neskôr po výpovedi iných svedkov mu bol trest zmiernený na 25. rokov žalára, no po desiatich rokoch bol 22. októbra 1955 prepustený. V auguste 1956 ho opäť zatkli a odsúdili na 19. mesiacov, no pre poruchy obehového systému ho 2. februára 1959 prepustili. Po prepustení žil v Ludwigsburgbu.
Zomrel na infarkt vo veku 73 rokov, a na jeho pohrebe sa zúčastnilo 6000 bývalých spolubojovníkov zo zbraní SS.
Autor: cicis .
