Ladislav Chudík

Narodil sa 27. Mája 1924 v Hronci. Jeho otec bol majster v železiarňach v Podbrezovej, čo bolo v tých časoch slušné sociálne postavenie. Malý Lacko sa chcel stať železničiarom, ale osud mu určil iné povolanie. Herecké, o ktorom zase sníval jeho kamarát. Ten sa napokon stal strojvodcom. Ešte pred maturitou na keramickom gymnáziu účinkoval Lacko v hre Zostaň s nami, Pane! Tam sa objavil dramaturg Národného divadla Ján Sedlák.

Chudíka prijali ako hospitanta, neskôr ako eléva do Národného divadla a ako študenta na Štátne konzervatórium. Na žiadosť otca študoval slovenčinu a ruštinu na Univerzite Komenského, ale štúdium napriek dobrým výsledkom opustil, pretože sa rozhodol pre herectvo. Herecké príležitosti nedali na seba dlho čakať. Vysoká postava? Krásne oči? Podmanivý hlas? To mali aj iný herci, a predsa neboli taký úspešný ako Monsieur Šudik (tak ho titulovali vo Francúzsku). Čoskoro si ho všimli aj filmový tvorcovia, najmä režisér Pavol Bielik, ktorý mu ponúkol úlohu legendárneho kapitána Dabača. Partizán, pochybujúci individualista, dostal v jeho podaní punc reálneho človeka, nielen papierového hrdinu. Spolu s mužným zovňajškom vytvoril Chudík v roku 1959 počas normalizácie intelektuálneho hrdinu i sexsymbol. Podľa niektorých odborníkov by ho za túto postavu v Amerike Oscar istotne neminul. Rovnako ako ocenenie hlavnej postavy televízneho seriálu Nemocnica na kraji mesta, múdreho primára, podľa ktorého sa prirovnanie „múdry ako sova“ zmenilo na „múdry ako Sova“.

Prvou pani Chudíkovou bola redaktorka, ktorá v mladosti predvádzala modely. Ich manželstvo trvalo dvadsať rokov, posledné roky už boli pre chorobu manželky veľmi ťažké. Menila sa jej povaha i správanie, často sa zaoberala myšlienkou na samovraždu. Lekári jej diagnostikovali lucidný sen, epilepsiu, napokon astrocytóm, nezhubný nádor na mozgu. Nepomohla ani operácia. Chudík ženu neopustil, chcel proti chorobe bojovať aj za ňu. Takmer na to doplatil vlastným psychickým zdravím. Choroba sa prejavovala od roku 1970, po desiatich rokoch sa s odobrením psychiatrov Chudík s chorou manželkou po dlhom váhaní rozviedol. O pár rokov nato zomrela.

Bolo to v roku 1968, v období príchodu vojsk Varšavskej zmluvy, keď sa šírili desivé fámy, že Rusi každého nepohodlného intelektuála odpracú na Sibír. Herec, šéf v divadle a profesor na VŠMU sa rozhodol spolu s rodinou odísť do Viedne. Vo Volkstheatri vo Viedni mu riaditeľ profesor Epp okamžite ponúkol miesto Sudcu v rozoskúšanej hre. Chudíkovi študenti z VŠMU Zuzana Cigánová, Zuzana Kocúriková, Andy Hryc, Juraj Kukura a Vlado Durdík na protest chceli zrušiť svoj ročník. Obnoviť ho boli ochotní iba pod podmienkou, že sa ich profesor vráti. Šli za ním do Viedne, prehovárali ho, ulicu, kde býval, popísali vetami Vráťte sa! Príďte! Čakáme vás!
Herec splnil dohodu, ktorú uzavrel vo Viedni, a v Decembri 1968 sa vrátil. Po návrate sa odmietol kajať a následky znášal dobré desaťročie.

Hubačovu Starú dobrú kapelu, množstvo filmov, dabing, nedeľné chvíľky poézie a televízne pondelky, za ktorými diváci dodnes banujú, vystriedala v Chudíkovom živote ponuka na spoluprácu s režisérom Janom Hřebejkom a úspešná divadelná Tlačiareň. Herec v nej exceluje ako 85-ročný, striedmo a dôstojne. V hľadisku mu vždy drží palce jeho terajšia manželka Alena, s ktorou sa oženil pred vyše štvrťstoročím. Ich rodinu dotvára dcéra Berenika, šťastne vydatá matka Chudíkovho vnúčika Stanka, ktorý má priezvisko po starom otcovi.
„Rod ušľachtilých džentlmenov nevyhynie“.

Autor: pataamat

Ladislav Chudík sa narodil 27. mája 1924 v malej obci Hronec v okrese Banská Bystrica – v rodine majstra valcovne v Podbrezovej.
Brána k umeniu sa mu otvárala už počas detstva. Mama mu spievala.
Sčítaný otec mu pomáhal objavovať literatúru, učil ho prvé básne.
Mal jedenásť rokov, keď ho vypravili na štúdiá do Kremnice.
To už začínal byť známy ako recitátor a ochotnícky herec.
Po maturite sa vybral do Bratislavy, kde sa zapísal na filozofickú fakultu, na štúdium slovenskej a ruskej litaratury.
Už v roku 1944 začínal ako elév v SND a zároveň študoval na dramatickom oddelení Štátneho konzervatória.
Ako dvadsaťtriročný mal už za sebou vyše dvadsať postáv.
V rokoch 1946 - 1951 pôsobil na novootvorenej Novej scéne, ale potom sa vrátil do SND,
kde vytvoril množstvo zaujímavých postáv v Macbethovi, Herodesovi a Herodiade, Henrichovi IV., Ibsenovom Borkmanovi a ďalších inscenáciách.
Pre všetky bola charakteristická noblesa, majestátnosť a kultivovanosť stvárnenia ako aj vnútorné bohatstvo, ktoré im dodal svojim hereckým prejavom.
Filmári ho objavili už krátko po vojne, no jeho prvou titulnou postavou bol až Kapitán Dabač v rovnomennom Bielikovom filme z roku 1959.
Po revolúcii bol Chudík krátky čas ministrom kultúry, ale srdce ho ťahalo späť k herectvu.
Ladislav Chudík pôsobil ako pedagóg na Štátnom konzervatóriu a neskôr na VŠMU a je autorom publikácie zasvätených článkov O herectve.
Za svoje herecké výkony získal celý rad ocenení.
Do pamäti všetkých Čechov a Slovákov sa zapísal ako nezabudnuteľný doktor Sova v seriáli Nemocnica na kraji Mesta.

Autor: ignac1

Herecká osobnost L. Chudíka je bytostně spjata s historií i současností nejen slovenského, ale i českého divadelního umění. Jeho kultivovaný, řemeslně poctivý a hluboce niterný herecký výraz jej řadí mezi nejvýraznější tvůrčí osobnosti - a to nejen v oblasti divadla. Chudíkova herecká technika umožňuje využití umělcova talentu i ve filmu a televizi. Už během studií na gymnáziu v Kremnici začal působit v místním ochotnickém kroužku a po příchodu do Bratislavy, kde se věnoval studiu na filozofické fakultě, hostoval jako elév na scéně
Slovenského národního divadla. Ještě před koncem války, v r. 1944 se stal jeho stálým členem. Po dvou sezónách přešel do Nové scény, ale po spojení obou souborů (1951) zůstává trvale ve svazku SND, kde působí podnes. Za čtyři desítky let aktivní tvůrčí práce vytvořil L. Chudíš bezpočet postav nejrůznějších charakterů. Jsou mezi nimi velké postavy klasické (Merkucio, Gabriel Borkman, Macbeth), hrdinové nedávné minulosti (Maršál z Bílé nemoci, Platon Krečet, učitel z dramatu Ve jménu země a slunce). Neminuly ho ani komediálně laděné postavy (Pantalone z Gozziho Krále jelenem ad.). L. Chudík věnuje svůj zájem trvale také poezii. Jeho recitátorské kvality jsme
měli možnost ocenit také prostřednictvím televize v několika
Nedělních chvilkách poezie. Televize vůbec dává Chudíkovu
hereckému mistrovství právem značný prostor. Z těch mnoha postav jmenujme alespoň dr. Sovu ze seriálu Nemocnice na kraji města, Arbenina z Maškarády, Bezsemenova z Měšťáků, Fuchse ze Spolužáka. Jako nejoblíbenější televizní herec roku obdržel v r. 1978 L. Chudík Zlatý květ. Vídáme jej často i ve filmu. Poprvé to bylo ve Vávrově filmu Nástup, v němž vytvořil hlavní roli. Z celé řady dalších si připomeňme Vlčí díry, Kapitána Dabače, Sokolovo, Putování Jana Amose. L. Chudík působí i jako docent herecké tvorby na VŠMU v Bratislavě.

Březina:
Ze studií filozofie přešel na bratislavskou konzervatoř a zároveň
hrál v SND. V českých a slovenských filmech hrál velké role od
konce 40.let, ale největší diváckou popularitu mu přinesla role v
primáře Sovy v TV seriálu Nemocnice na kraji města. V r.96
manifestačně dodešel z divadelního angažmá.