Pavel Sudoplatov

Generálporučík Pavel Anatoljevič Sudoplatov bol sovietsky špión, ktorý organizoval za Stalinovej éry vraždy mnohých ruských disidentov, napr. Leva Trockého a Evhena Konovaleca. Nazývali ho aj Stalinov nájomný vrah. Narodil sa v mestečku Melitopol na východnej Ukrajine 7. júla 1907. Otec bol Ukrajinec a mlynár, matka Ruska. V roku 1917 bojoval už s boľševikmi v prvej svetovej vojne a zúčastnil sa revolúcie. V roku 1921 ako 14. ročný vstúpil do ČEKA (tajnej polície). V roku 1927 vstúpil do ukrajinskej OGPU, nástupnickej organizácie smutne preslávenej ČEKA.

V roku 1928 sa oženil s židovkou Emmou Kaganovou, ktorá bola tiež agentkou OGPU. V roku 1933 bol predevelený do ústredia tajnej polície a rozviedky do Moskvy. Tu dostal priamo od Stalina úlohu zlikvidovať ukrajinského nacionalistu Evhena Konovaleca. Podarilo sa mu ho zavraždiť 23. mája 1938 v Rotterdame tak, že sa vydával za ukrajinského vlastenca a pri rozlúčke mu podaroval bonboniéru, do ktorj umiestnil výbušninu. Od tohto času potom Sudoplatov pracoval v OGPU, neskôr v NKVD výhradne na likvidáciách Stalinových protivníkov. V roku 1938 sa stal vedúcim zahraničného oddelenia, no keď v následných čistkách Beriju postupne mu zastrelili všetkých nadriadených, aj jeho pozícia sa oslabila.

Na sklonku roku 1938 sa Sudoplatov stal úradujúcim členom správnej rady zahraničného oddelenia NKVD. Prežil čistky v aparáte tajnej polície a rozviedky. V roku 1939 ho poveril Stalin na Berijov príhovor likvidáciou Leva Trockého, bývalého spolubojovníka a teraz najväčšieho kritika jeho politiky. V tom čase žil Trocký v exile v Mexiku. Atentát sa podaril s pomocou španielskych komunistov a agentov NKVD na druhý pokus v 20. augusta 1940. Počas druhej svetovej vojny organizoval sabotážne akcie v tyle nepriateľa, ako aj proti vlastným nepohodlným. V roku 1944 ho zapojili do sovietskeho atómového programu. Podarilo sa mu úspešne infiltrovať do amerického projektu Manhattan, do vývojového strediska v Los Alamos, kde Američania pracovali na vývoji atómovej bomby. Sovieti takto získali veľa cenných informácií, ktoré im umožnili urobiť vlastnú bombu čoskoro po Američanoch. Po vojne ho ako Ukrajnca poveril N.S.Chruščov likvidáciou nacionalistického hnutia na Ukrajine. Po smrti Stalina a pádu Lavrentija Beriju ho Chruščov a Malenkov považujú za Berijoveho človeka, a 21. augusta 1953 ho zatknú.

Dočasne ho umiestnia do pracovného tábora do roku 1958, kým sa s ním nezačne proces. Obvinia ho zo zločinov proti ľudskosti a vedenia laboratória na vývoj jedov sovietskej tajnej služby (Marianovskeho laboratórium smrti, Laboratórium č.1).

Odúdia ho na 15 rokov väzenia. V roku 1968 ho prepustia. Vo väzení napíše spolu s bývalým svojim zástupcom Nahum Izakovič Eitingonom (Leonid Aleksandrovič Eitingon), ktorý priamo v Mexiku riadil akciu spojenú so zavraždením Trockého knihu o metódach vedenia partizánskej vojny. Táto kniha sa dnes používa ako návod pri výcviku ruských špeciálnych jednotiek. Po prepustení sa venuje spisovateľskej a prekladateľskej činnosti. V roku 1994 vydal v zahraničí knihu spomienok s odhalením všetkých politických vrážd a intríg: Special Tasks: The Memoirs of an Unwanted Witness - A Soviet Spymaster (Špeciálne operácie Ľubjanka – Kremeľ 1930 - 1950). Pavel Sudoplastov zomrel 26. septembra 1996.

Autor: cicis