Mikuláš Huba sa narodil 19. október 1919 v Spišskej Novej Vsi a zomrel 12. október 1986 v Bratislave bol slovenský herec, recitátor a
manžel opernej speváčky Márie Kišonovej-Hubovej. Je otec herca Martina Hubu.
Už ako študent gymnázia bol členom ochotníckeho súboru Hviezdoslav. Po maturite odišiel študovať do Bratislavy právo a filozofiu,
ale namiesto toho absolvoval v roku 1940 u profesora Janka Borodáča Hudobnú a dramatickú akadémiu. Už ako poslucháč akadémie sa stal
v roku 1938 členom činohry SND.
Účinkoval v rozhlase a v mnohých televíznych filmoch a seriáloch - Sám vojak v poli (1965), Živý bič (1966), Straty a nálezy (1975),
Americká tragédia (1976), Canarisova krvavá hviezda, Príbehy z lepšej spoločnosti, Naši synovia, Desatinka citu.
Od roku 1951 pôsobil ako pedagóg VŠMU (od roku 1962 docent).
V roku 1966 dostal titul zaslúžilý umelec a v roku 1973 titul národný umelec.
Filmografia
1947: Varúj...! (ing. Gregor)
1948: Vlčie diery (Matúš Svrčina)
1949: Priehrada (Inžinier Hájnik)
1951: Boj sa skončí zajtra (Tokár, + umelecká spolupráca na scenári)
1951: Akce B (major SNB)
1952: Mladé srdcia (Grešo)
1952: Únos (čs. delegát v OSN)
1957: Posledná bosorka (Peter)
1959: Letišté nepříjimá (Lipták)
1960: Na pochode sa vždy nespieva (inžinier Barič)
1965: Smrť prichádza v daždi (Holeš)
1966: Siedmy kontinent (generál)
1967: Vreckári (plukovník)
1972: Zajtra bude neskoro (Lányi)
1973: Skrytý prameň (Orphanides)
1975: Horúčka (Buchala)
1975: Šepkajúci fantóm (dr. Kysela)
1976: Vojaci slobody (gen. Sázavský)
1977: Advokátka (primár)
1978: Poéma o svedomí (gen. Golian)
1981: Člny proti prúdu (muž v smokingu)
1983: Putování Jana Amose (Oxenstijerna)
1990: Svědek umírajícího času (Bohuslav z Michalovíc)
Autor: ignac1 .