Oleg Danilovič Kalugin je bývalý vysoký dôstojník (generálmajor) sovietskej tajnej služby KGB (Výbor pre štátnu bezpečnosť), ktorá súčasne plnila úlohy špionáže, kontrašpionáže a tajnej polície v Sovietskom zväze. Bol dlhoročným vedúcim operácií KGB v Spojených štátoch a neskôr kritik agentúry. Oleg Kalugin sa narodil 6. septembra 1934 v Leningrade ako syn dôstojníka NKVD (predchodca KGB).
Po ukončení Leningradskej štátnej univerzity bol naverbovaný do KGB, a po výcviku bol poslaný do Spojených štátov, kde sa zapísal ako študent žurnalistiky na Kolumbijskú univerzitu ako štipendista Fulbrightovej nadácie v roku 1958. Potom pracoval niekoľko rokov ako novinár a korešpondent Rádia Moskva. V roku 1965 sa po piatich rokoch pôsobenia v New Yorku vrátil po inštrukcie do Moskvy, aby potom slúžil pod rúškom tlačového hovorcu sovietskeho ministerstva zahraničia vo Washington DC.
Neskôr bol tlačovým hovorcom podpredsedu sovietskeho veľvyslanca. V skutočnosti bol šéfom tajnej služby na sovietskom veľvyslanectve. Stal sa jedným z najlepších dôstojníkov KGB pôsobiacich na sovietskom veľvyslanectve vo Washingtone, čo viedlo k jeho povýšeniu na generála v roku 1974. Stal sa tak najmladším generálom v histórii KGB. Potom sa vrátil do centrály KGB, aby sa stal náčelníkom kontrarozviedky na hlavnom úrade KGB. Počas svojho pôsobenia v tejto funkcii získal vysoké ocenenie za zorganizovanie zavraždenia bulharského spisovateľa a disidenta Georgi Markova, ktorý bol zavraždený v Londýne na žiadosť bulharského komunistického vodcu Todora Živkova, a za pokus o vraždu Vladimira Kostova v Paríži. Akciu nariadil šéf KGB Jurij Andropov.
V roku 1980 bol Kalugin degradovaný na zástupcu vedúceho Leningradskej KGB v dôsledku intríg, ktoré zahájil Vladimír Krjučkov (šéf zahraničnej rozviedky od roku 1974), ktorý bol v tej dobe blízkym dôverníkom Jurija Andropova. Vladimir Krjučkov bol jedným z ôsmych organizátorov sprisahania s pokusom zvrhnúť Gorbačova 18. augusta 1991. Krjučkov tvrdil že Kalugin je americký agent, ktorý nikoho neodhalil, zatiaľ čo jeho nástupca chytil tucet cudzích agentov. Bol podozrivý z práce pre CIA , hoci nemali na to žiadny podporný dôkaz.
Taktiež mu bolo vytknuté, že nezabránil odhaleniu československého špióna Karela Köchera pracujúceho aj pre KGB v CIA. Po zmenách, ktoré nastolil v Sovietskom zväze Michail Gorbačov, verejne kritizoval stalinské metódy v praktikách KGB, korupciu na najvyšších miestach, terorizovanie a umiestňovanie oponentov do psychiatrických liečební čo viedlo k jeho nútenému odchodu do dôchodku 26. februára 1990.
Po nevydarenom puči 18. augusta 1991, kde sa Kalugin postavil na stranu Gorbačova proti Krjučkovovi, mu Gorbačov vrátil hodnosť a vyznamenania. Kalugin sa stal pevným zástancom Borisa Jeľcina, prezidenta Ruskej SFSR. Pri neúspešnom pokuse o prevrat pod vedením predsedu KGB Vladimirom Krjučkovom, viedol davy do ruského Bieleho domu, centra opozície a prinútil Jeľcina presvedčiť davy. Aj napriek opozícii v KGB, bol v septembri 1990 zvolený do Najvyššieho sovietu ako poslanec za Krasnodarský región. Po prevrate sa stal neplateným poradcom nového predsedu KGB Vadima Bakatina. Bakatinovi sa podarila demontáž starého bezpečnostného aparátu.
Kalugin potom povedal v tlači, že v budúcnosti by KGB nemala plniť žiadne politické ciele, a nemala by mať ani žiadne tajné laboratória kde sa vyrábali jedy a tajné zbrane. Taktiež tvrdi,l že nikdy nevyzradil žiadneho sovietskeho agenta s výnimkou tých, ktorí boli známi už západnej spravodajskej službe. Kritizoval agentov „odpadlíkov“ ako bol Gordievsky a nazval ho zradcom.
V roku 1995 prijal miesto učiteľa v Americkej katolíckej univerzite (The Catholic University of America), a zostal v Spojených štátoch. Usadil sa vo Washingtone.DC. Neskôr napísal knihu o studenej vojne a špionáži s názvom „The First Directorate: My 32 Years in Intelligence and Espionage Against the West“ (Mojich 32 rokov spravodajstva a špionáže proti Západu). V roku 2008 napísal spolu s bývalým riaditeľom CIA Williamom Colbym knihu „Spycraft: The Great Game (Veľká hra). Oleg Kalugin sa stal naturalizovaným občanom Spojených štátov 4. augusta 2003.
S návratom moci KGB pod vedením prezidenta Vladimíra Putina (bývalý agent KGB), bol Kalugin opäť obvinený z vlastizrady . V roku 2002 bol postavený v neprítomnosti pred súd v Moskve, a uznaný vinným zo špionáže pre západné mocnosti. Bol odsúdený na pätnásť rokov väzenia. Svoj rozsudok nazval „Triumfom dnešného sovietskeho práva“. Spojené štáty a Rusko ale nemajú uzavretú zmluvu o vzájomnom vydávaní svojich občanov.
Kalugin v súčasnej dobe pracuje pre CI Centre, poradenskú a vzdelávacia spoločnosť vo Washingtone, DC oblasť. Je tiež poradným riaditeľom International Spy Museum. Je naďalej kritikom Vladimira Putina, bývalého podriadeného, ktorého nazval „vojnovým zločincom“ pre jeho správanie počas druhej čečenskej vojny.
Štefan Rencz
Autor: cicis .
