Grófka Žofia Mária Jozefina Albína Chotková bola manželka rakúskeho následníka trónu arcivojvodu Františka Ferdinanda. Bola česká šľachtičná ktorá pochádzala zo starého šľachtického rodu Chotkovcov. Narodila sa 1. marca 1868 v Stuttgarte. Jej otcom bol gróf Bohuslav Chotek z Chotkova a Vojnína, rakúsko-uhorský vyslanec na württemberskom dvore a matkou Vilhelmina, grófka Kinska.
Žofia bola piatym dieťaťom svojich rodičov. Nakoľko jej otec pôsobil v diplomatických službách rakúskej monarchie, často menili voje bydlisko. Žila v Stuttgarte, Madride, Petrohrade, Bruseli a v tiež v Prahe, keďže rodina Chotekovcov bola jednou z významných českých šľachtických rodov. V roku 1886 jej zomrela matka. Keď sa jej povydávali staršie sestry, zostala žiť so svojím otcom a mladšími sestrami v Drážďanoch.
V roku 1888 ju cisár povolal za dvornú dámu arcivojvodkyne Izabely manželky rakúskeho arcivojvodu Friedricha, ktorý bol tiež vojvodom Tešínskym. Dvadsaťročná Žofia bola na dvornú dámu primladá, tento post dvornej dámy sa často pripadal dámam ktoré sa nemohli vydať. V Žofiinom prípade to istotne neplatilo. Bola pekná a mimoriadne múdra, okrem toho veselá, vtipná a mala všestranné záujmy.
Jej rodina však žila v ťažkých finančných pomeroch a ona im mohla uniknúť iba tak, že prijala zamestnanie.Všetko sa čoskoro zmenilo. Žofia sa zaľúbila do Františka Ferdinanda d'Este, muža, ktorý bol stavom vysoko vysoko nad ňou. Bol to rakúsky arcivojvoda, budúci tridsaťročný následník trónu. Od rakúskeho následníka trónu sa samozrejme očakávalo, že si zoberie za manželku nejakú princeznú, najlepšie z vládnuceho rodu, no v žiadnom prípade sa nepripúšťalo, aby sa oženil s obyčajnou grófkou, ktorá hoci pochádzala z významnej rodiny bola predsa len obyčajnou grófkou. Lenže láska si nevyberá, a mladý František Ferdinand sa do Žofie veľmi zaľúbil a obidvaja sa rozhodli o svoju lásku bojovať.
Tento boj vôbec nebol ľahký, stál proti ním skoro celý cisársky dvor na čele s cisárom Františkom Jozefom I. a dokonca aj krásna cisárovná Alžbeta - Sissi bola proti tomuto zväzku. Najväčším odporcom tohto vzťahu bola samotná arcivojvodkyňa Izabela, u ktorej Žofia pracovala. Bolo to hlavne preto, že grófka chcela aby si následník trónu zobral práve jednu z jej dcér. Jedinú podporu dostali od arcivojvodkyne Márie Terézie, Františkovej macochy, a od jeho dvoch nevlastných sestier.
Mladí zaľúbenci sa nevzdávali, boli takí presvedčení že po všetkých nepríjemných prieťahoch im cisár nakoniec svadbu povolí. Cisár František Jozef I. sa ale držal zákonov habsburského panovníckeho domu, podľa ktorého ich členovia dynastie mohli uzatvárať sobáše iba s príslušníkmi panovníckych dynastií. Aj keď Chotkovci k nim nepatrili, v ženskej línii mali predkov medzi bádenskými veľkovojvodami, Hohenzollernovcami a Liechtensteinovcami.
V ich prospech intervenovali pápež Lev XIII., ruský cár Mikuláš II a nemecký cisár Vilhelm II., no nenašli pochopenie u cisára Františka Jozefa II. Nakoniec povolil sobáš s podmienkou, že sa Žofia nikdy nestane cisárovnou a ich spoločné deti nebudú mať žiaden nárok na trón a dokonca ani na titul arcivojvoda. Žofia dostala titul kňažnej Hohenberg, a ich deti mali dediť tento titul. To im vôbec neprekážalo, hlavne že boli konečne spolu. 1. júla 1900 na zámku v Zákupech uzavreli tzv. morganatické manželstvo.
Samozrejme jediné zástupkyne habsburského rodu na tejto svadbe boli len jeho milovaná macocha a nevlastné sestry. Jeho bratia sa obávali, že prítomnosťou na svadbe by vyprovokovali cisárov hnev. Manželia žili potom svojim životom, pretože pre celú habsburskú rodinu sa tento sobáš nedal ospravedlniť. Na oficiálnej úrovni si František Ferdinand a Žofia časom uvedomili, čo znamená viesť morganatické manželstvo. Napríklad aj obyčajná návšteva divadla sa stávala fraškou. Bolo vylúčené, aby sedeli vedľa seba. A tak musela chodiť na predstavenia v spoločnosti nejakého svojho príbuzného.
Manželia žili na zámku Konopiště, ktorý František Ferdinand kúpil v roku 1887 ako lovecký zámok a ktorý nechal prestavať. Z tohto manželstva sa narodili tri deti: Sofia Mária (1901-1990), Maximilian Karol (1902-1962) a Ernest Alfonz (1904-1954). Všetko sa však skončilo tragicky. V roku 1914 cestovali manželia do Sarajeva na reprezentatívnu návštevu, kde sa s manželom zúčastnila vojenského cvičenia, po ktorom išli navštíviť miestnu nemocnicu.
Po návšteve pokračovali na ceste k radnici, kde 28. júna 1914, keď sedeli v aute bol na nich spáchaný atentát. Atentátnik Gavrilo Princip zasiahol najprv arcivojvodu a hneď nato aj jeho manželku Žofiu. Bola zasiahnutá do brušnej tepny a okamžite vykrvácala. František Ferdinand tiež podľahol zraneniam. Pohreb sa konal bez veľkých ceremónií vo Viedni, a pochovali ich v rodinnej hrobke na zámku Artstetten.
Tento atentát sa stal dôvodom k rozpútaniu prvej svetovej vojny.
Autor: cicis .
