Szálasi Ferenc bol jedným zo zakladateľov a vodcom fašistickej strany Šípové kríže - Hungaristické hnutie (Nyilaskeresztes Párt-Hungarista Mozgalom). Od 16. októbra 1944 do 28. marca 1945 bol vodca – de facto predseda vlády Maďarského kráľovstva. Narodil sa v Kassa (dnes Košice) 6. januára 1897.
Z otcovej strany mal arménsky pôvod. Ich predkovia prišli v 15. storočí. Jeho pradedo si ešte písal meno Salosian. Jeho otec študoval na vojenskej škole v Pozsony (dnes Bratislava). On ako aj jeho bratia Béla, Károly a Rezső sa stali vojakmi. Jeho matka Szakmár Erzsébet bola napol Slovenka a Rusínka, gréckokatolíckeho vyznania. Szálasi držiac sa rodinnej tradície po ukončení základnej školy v Košiciach sa dal na vojenskú dráhu. Strednú vojenskú školu navštevoval v Kőszege a Marosvásárhelyi.
Štúdium zavŕšil na vojenskej akadémii (Mária Terézia Katonai Akadémia) vo Wiener Neustadt (Viedenské Nové Mesto) v roku 1915 v hodnosti poručíka. V tom čase už zúrila prvá svetová vojna, a Szálasiho okamžite poslali na frontu a 36 mesiacov plnil vojenské povinnosti Ku koncu vojny pôsobil v elitnom pluku Tirolských strelcov ako nadporučík pri talianskom Merane a jazere Garda. V roku 1918 bojoval pri Verdune, kde získal Rad železnej koruny III. stupňa, ktorý bol určený výlučne len pre vysokých dôstojníkov.
Po vojne v rokoch 1920-21 slúžil v Miskolci v 13. pešom pluku. V roku 1923 sa prihlásil do kurzu pre štábnych dôstojníkov na akadémii Ludovika. Za svoje vynikajúce výsledky bol v roku 1924 mimoriadne povýšený do hodnosti kapitána, a v roku 1925 sa stal dôstojníkom generálneho štábu.
1. mája 1933 ako 36-ročný sa stal majorom generálneho štábu. 4. marca 1935 založil stranu Nemzeti Akarat Pártja – NAP ( Strana národnej vôle), ktorú zaregistrovali na ministerstve vnútra 1. mája. Táto strana bola hungaristickým hnutím, lebo štátny zamestnanci podľa zákona nemohli byť v žiadnej strane. V roku 1941 mala strana – hnutie 19 organizácií, ktoré združovali 100 000 členskú základňu.
Vo svojom straníckom liste Új Magyar Munkás kritizovali vládu, liberalizmus, komunistov a kapitál, preto sa postupne stali hrozbou a minister vnútra Keresztes-Fischer Ferenc 16. aprila 1937 dal stranu rozpustiť. Szálasiho zatkli, ale po desiatich dňoch ho prepustili. 24. októbra 1937 došlo k zlúčeniu niekoľkých hungaristických a pronemecky orientovaných strán a vznikla nová strana Magyar Nemzeti Szocialista Párt – MNSZP (Maďarská národnosocialistická strana ). Szálasiho strany boli viackrát rozpustené, ale vždy fungovali ďalej pod novým menom. 23. februára 1939 bola aj táto rozpustená. 15. marca vznikla nová strana Nyilaskeresztes Párt – Hungarista Mozgalom, ktorá vo voľbách získala 31 poslaneckých mandátov a stala sa najsilnejšou opozičnou stranou s 300 000 členskou základňou.
Nebola to síce jeho zásluha, pretože v tom čase bo zavretý a odpykával si trojročný trest. V jeho neprítomnosti viedli stranu Hubay Kálmán a Ruszkay Jenő. Po druhej Viedenskej arbitráži vyhlásil regent Horthy Miklós amnestiu a Szálasi pred vypršaním trestu bol prepustený. Potom, čo Rumunsko vystúpilo z hitlerovskej koalície v roku 1944, podobný pokus ako aj rokovanie o separátnom mieri uskutočnil regent Horthy. Výsledkom bolo na Hitlerov rozkaz prevzatie moci v Maďarsku fašistickou stranou Šípových krížov (Nyilaskeresztes Párt). 15. októbra 1944 obsadilo Maďarsko nemecké vojsko a moc prevzal Szálasi.
Nastala vláda teroru, prenasledovanie židovského obyvateľstva, opozície a vyhlásili totálnu vojnu. 65 000 až 70 000 židov prišlo o život v „pochodoch smrti“ do koncentračných táborov a getách za 4 mesiace, kým Červená armáda neobkľúčila Budapest. Behom tejto vlády prišla o život asi polovica z 200 000 členov budapeštianskej židovskej komunity a viac ako 80 000 bolo deportovaných do koncentračných táborov.
Koncom roka 1944 Szálasi presúval svoj hlavný stan postupne na západ, najprv do Farkasgyepű, potom Brennbergbánya a nakoniec ušiel do Rakúska, kde ho v Mattsee 29. apríla 1945 zajali americké vojská. 3. októbra ho Američania spolu so suitou ministrov vydali do Maďarska. 5. februára 1946 ho postavili pred Ľudový súd, ktorý ho 1. marca odsúdil za zločiny proti štátu, proti ľudskosti a vojnové zločiny k trestu smrti obesením.
Popravili ho 12. marca 1946 o 15,24. V ten istý deň popravili aj ministra vnútra Gábora Vajnu, ministra vojny Károlya Beregfyho, ministra školstva Ferenca Rajnissa a ministra propagandy a ideológie Józsefa Geru, ešte predtým ako posúdili ich odvolanie proti trestu.
Štefan Rencz
Autor: cicis .
