Hans Bernd Gisevius

Hans Bernd Gisevius bol nemecký diplomat a spravodajský dôstojník počas druhej svetovej vojny. Bol oponentom nacistického režimu a slúžil ako spojka v Zürichu medzi Allenom Dullesom, šéfom americkej OSS (spravodajskej služby) a nemeckého hnutia odporu v Nemecku. Bol jedným z mála sprisahancov proti Hitlerovi z 20. júla 1944, ktorí prežili následnú krutú odvetu.

Narodil sa 14. júla 1904 v meste Arnsberg v pruskej provincii Vestfálsko. Po maturite študoval právo v Marburgu, Berlíne a v Mníchove. Promoval v roku 1929 v Marburgu. Potom vstúpil v roku 1933 do služieb pruského ministerstva vnútra, a bol pridelený k novovzniknutej Geheime Staatspolizei, alebo Gestapo. Po vstupe do Gestapa mal nezhody so svojim nadriadeným Rudolfom Dielsom a bol zakrátko prepustený.

Pokračoval v práci polície na ministerstve vnútra. Keď Himmler prevzal post šéfa polície v roku 1936 v Nemeckej ríši, odstránil Giseviusa z funkcie. Gisevius sa neskôr presunul do Ríšskeho ministerstva vnútra. Mal vynikajúci cit sebazáchovy, vždy sa vedel včas stratiť keď sa cítil ohrozený. Hoci nemal žiadnu mocenskú pozíciu, udržiaval spojenie najmä s kriminálnym komisárom Arthurom Nebe (tiež sprisahanec) ktorý ho vždy informoval o politickom pozadí v polícii.

Gisevius sa pripojil k opozícii voči Hitlerovi a začal zhromažďovať dôkazy o nacistických zločinoch (k použitiu na neskoršej stíhanie) a pokúšal sa obmedziť rastúcu moc Heinricha Himmler a jeho SS. Udržiaval spojenie s Hansom Osterom a Hjalmarom Schachtom, vplyvným bankárom a neskorším prezidentom Ríšskej banky.

Keď sa začala druhá svetová vojna, Gisevius sa pripojil k nemeckej spravodajskej službe, Abwehr, ktorý viedol admirál Wilhelm Canaris, ktorý nebol členom nacistickej strany bol odporcom Hitlera. Tento kultivovaný námorný dôstojník nacistov nazýval obyčajnými zločincami. Canaris sa obklopil aj dôstojníkmi Wehrmachtu proti Hitlerovi, čo privítal Gisevius. Canaris zariadil neskôr vymenovanie Giseviusa do funkcie vicekonzula vo Švajčiarsku, kde sa stretol s Allenom Dullesom v roku 1943. Tu dal Dullesovi najavo, že slúži ako spojenie s nemeckou opozíciu voči Hitlerovi, vrátane generála Ludwiga Becka, Canarisa a populárneho starostu Lipska Carla Goerdelera, ktorý sa mal stať nástupcom Hitlera po jeho odstránení. Hans Gisevius bol zapojený aj do tajného rokovania s Vatikánom.

Po návrate do Nemecka ho vyšetrovalo gestapo, ale bol prepustený. V roku 1944, po neúspešnom pokuse o atentát 20.júla proti Hitlerovi, sa Gisevius ukryl v so svojou budúcou ženou, Švajčiarkou Gerdou Woog, a podarilo sa mu ujsť do Švajčiarska v roku 1945. Bol jedným z nemnoho sprisahancov čo prežili vojnu. Po vojne bol Gisevius hlavným svedkom obžaloby na Norimberskom súde proti svojmu bývalému šéfovi v pruskom ministerstve vnútra, Hermannovi Goringovi. Svedčil aj proti generálovi Keitelovi a šéfovi RSHA Kaltenbrunnerovi. V procese proti Hjalmarovi Schachtovi a Wilhelmovi Frickovi bol Gisevius svedkom obhajoby. Jeho autobiografia, Bis zum bitteren Ende ("až do trpkého konca"), ktorú publikoval v roku 1946, ponúka ostré obvinenia nacistického režimu, predných členov ktorých Gisevius poznal osobne, rovnako o nemeckom národe, o ktorom Gisevius vyhlásil že predstieral že nevie o zverstvách páchané v jej mene.

V rovnakej dobe tiež ponúkol zasvätený popis nemeckého hnutia odporu. Na začiatku roku 1950 sa presťahoval do Spojených štátov , ale čoskoro sa vrátil a žil vo Švajčiarsku. Gisevius zomrel v Müllheim v Bádensku-Württembersku v roku 1974.

Autor: cicis