Životopis (biografie) / Informace:Otto Eduard Leopold von Bismarck-Schönhausen, vojvoda z Lauenburgu (* 1. apríl 1815, Schönhausen – † 30. júl 1898, Friedrichsruhe) bol jeden z najvýznamnejších politikov 19. storočia a zakladateľ Nemecka. Bol predsedom vlády Pruského kráľovstva (1862 - 1890) a stal sa prvým kancelárom (1871 - 1890) Nemeckej ríše. Jeho nekompromisný prístup a autoritatívne vystupovanie mu vynieslo prezývku železný kancelár (chcel spojiť Nemecko železom i krvou ).
Narodil sa v lutheranskej rodine v Schönhausene a študoval právo v Göttingene a Berlíne. V roku 1847 sa oženil s Johannou von Puttkamer, s ktorou mal v dlhom a šťastnom manželstve tri deti.
Po skončení revolúcie v roku 1848 bol v nasledujúcom roku zvolený do pruského parlamentu. Ako reprezentant Pruska vo Frankfurte bol Bismarck čoraz viac presvedčený, že Prusko by malo viesť zjednotený nemecký národ (to bolo považované za cieľ každého liberála v tej dobe). Následne pracoval ako veľvyslanec v Rusku a Paríži. V roku 1862 ho pruský kráľ Viliam I. vymenoval za ministerského predsedu a ministra zahraničných vecí Pruska, čím sa vyriešil konflikt medzi stále liberálnejším parlamentom a kráľom.
Bismarck zožal úspechy pri zjednocovaní Nemecka vďaka viacerým vojnám, ktoré vyprovokoval. Najprv, v spolupráci s Rakúskom, zaútočil na Dánsko – mierová zmluva bola podpísaná vo Viedni 30. októbra 1864. Hoci už v roku 1865 bolo Rakúsko nútené prenechať Prusku správu týchto severných zemí, v roku 1866 napadol Bismarck Rakúsko a dosiahol rýchle víťazstvo v bitke pri Königgratzi (dnešný Hradec Králové), čím vytvoril Severnú nemeckú konfederáciu. Po Bismarckových provokáciách vypukla v roku 1870 francúzsko-pruská vojna a južné nemecké štáty, považované Francúzskom za agresora, sa pripojili k severnej nemeckej konfederácii. Francúzsko utrpelo ponižujúcu porážku, a v roku 1871 bol Viliam I. vo Versailles korunovaný za nemeckého cisára.
Bismarck, oslavovaný ako národný hrdina, bol prvým ríšskym kancelárom novej Ríše. V zahraničnej politike sa teraz venoval dodržovaniu mieru medzi európskymi silami Francúzska, Rakúska, Nemecka a Ruska. Veril tomu, že v prípade vojny by Nemecko vďaka svojmu umiestneniu v strede Európy bolo zničené.
Vo vnútroštátnych záležitostiach ho znepokojoval vznik dvoch nových strán: Katolíckej strany a Sociálno-demokratickej strany. V roku 1872 sa začala kampaň proti katolicizmu, nazvaná „Kulturkampf“. Napadol tiež sociálnych demokratov dvoma spôsobmi: strana a jej organizovanie boli zakázané, zatiaľ čo robotnícka trieda bola upokojená veľmi progresívnou legislatívou, ktorá garantovala zdravotné a úrazové poistenie rovnako ako aj starobné dôchodky.
Vo voľbách roku 1890 mali ako katolícka, tak aj sociálno-demokratická strana veľký úspech a za vlády kráľa Viliama II. (nastúpil na trón v roku 1888) odstúpil. Posledné roky strávil Bismarck písaním svojej biografie a zomrel v roku 1898 vo Friedrichsruhe.
Na jeho počesť boli pomenované nemecká bojová loď Bismarck a mesto Bismarck v Severnej Dakote, USA.
Roku 1888 Viliam I. umiera a onedlho po ňom aj jeho nástupca, Fridrich III. Na trón nastupuje Viliam II., ktorý sebou nenecháva toľko manipulovať a postupne Bismarcka donúti na svoju funkciu rezignovať, čo sa stáva 18. 3. 1890. Bismarck sa uchyľuje na svoje statky, kde píše pamäti. V novembri 1894 zomrela jeho žena Johanna. On sám zomrel 30. júla 1898, krátko pred jedenástou hodinou večer.
Prevzate z Wikipedia
Stefan Rencz
Nový publicista: :Nelíbí se vám tento životopis? Chcete napsat lepší? Tak neváhejte a klidně
napište.
