Josef Terboven

Josef Antonius Heinrich Terboven bol nacistický politik, ale najviac je známy ako ríšsky komisár (Reichskommissar) pre Nórsko počas nemeckej okupácie Nórska.

Narodil sa 23. mája 1898 v Essene v rodine nižšej šľachty. Vyštudoval práva a politológiu na univerzitách v Mníchove a vo Freiburgu, kde sa zapojil do politiky. Neskôr slúžil v armáde ako poľný delostrelec, a v rodiacom sa nemeckom letectve počas prvej svetovej vojny, kde dosiahol hodnosť poručíka a bol vyznamenaný Železným krížom.

V roku 1923 vstúpil do NSDAP s členskými číslom 25247, a podieľal sa aj na neúspešnom Hitlerovom „pivnom“ puči 8.novembra 1923 v Mníchove. Keď následne zakázali nacistickú stranu NSDAP, našiel si prácu v banke. V roku 1925 zanechal prácu v banke a nastúpil do práce na plný úväzok pre nacistickú stranu. Terboven pomohol založiť stranu v Essene a stal tam Gauleiterom (vodcom strany) v roku 1928. Od roku 1925 na bol členom Sturmabteilung (SA), v ktorej dosiahol hodnosti obergruppenführera v roku 1936.

V roku 1934 sa oženil s s Ilse Stahl, a Adolf Hitler bol čestným hosťom na svadbe. Terboven sa stal prezidentom Rýnskej provincie (Oberpräsident der Rheinprovinz) v roku 1935. Tu si získal reputáciu malicherného a nemilosrdného tyrana. Po okupácii Nórska v roku 1940 bol Terboven menovaný ríšskym komisárom (Reichskommissar) okupovaného Nórska. Následne sa v septembri 1940 presťahoval sa do rezidencie nórskeho korunného princa v Skaugum, a urobil z neho svoj hlavný úrad. Terboven vládol Nórsku ako diktátor. Nemal síce moc nad 400.000 mužmi nemeckých armádnych síl umiestnených v Nórsku, ktoré boli pod velením generála Nikolausa von Falkenhorsta, ale mal k dispozícii osobnú armádu v sile asi 6000 mužov, z ktorých 800 boli súčasťou tajnej polície. Jeho najbrutálnejšou akciou bolo vyhlásenie stanného práva v Trondheime v roku 1942, a nariadenie zničenia obce Telavåg. Obyvatelia totiž ukrývali dvoch britských výsadkárov, a v prestrelke padli dvaja nemeckí dôstojníci gestapa (Gerhard Berns a Henry Bertram). Terbovena nenávideli nielen Nóri, ale si ho moc nevážil ani kolegovia Nemci. Josef Goebbels si poznamenal vo svojom denníku, že Terboven svojou taktikou sa odcudzil obyvateľstvu a poštval proti Nemcom Nórov. Napriek tomu Terbovenovi zostalo na starosti Nórsko až do konca vojny v roku 1945, a to aj po vyhlásení nórskeho bábkového režimu pod vedením kolaboranta Vidkuna Quislinga. Ako sa blížil koniec vojny, Terboven plánoval z Nórska urobiť pevnosť a posledný stánok nacistického režimu (Festung Norwegen). Taktiež plánoval koncentračné tábory v Nórsku, ktorými už boli koncentračný tábor Falstad v blízkosti Levangeru a koncentračný tábor Bredtvet v Oslo na koncom roka 1941.

Keď sa dozvedel o kapitulácii Nemecka, Terboven spáchal samovraždu dňa 8. mája 1945 tak, že odpálil 50kg dynamitu v bunkri pri Skaugum. Spolu s nim zahynul aj veliteľ vojsk SS a polície v Nórsku SS Obergruppenführer Wilhelm Rediess. V roku 1965 bol natočený film o hrdinom čine nórskeho odboja „Hrdinovia z Telemarku“ (The Heroes of Telemark), kde úlohu Josefa Terbovena hral anglický herec Eric Porter.

Štefan Rencz

Autor: cicis