Željko Raznatovic známy viac pod menom Arkan, bol srbským podnikateľom, vojnovým zločincom a veliteľom polovojenskej Srbskej dobrovoľníckej gardy nazvanej Arkanské tygre, ktorý má na svedomí etnické čistky na Balkáne. Narodil sa v obci Brežice v dnešnom Slovinsku, kde jeho otec Veljko Ražnatović slúžil v hodnosti plukovníka v letectve juhoslovanskej armády. Bol jediným synom, zo štyroch detí.
Už od malička bol problémovým, dopúšťal sa menších zločinov a krádeží. V roku 1972 ako 20 ročný emigroval na Západ, kde pokračoval vo svojej kriminálnej činnosti. Používal falošné pasy a meno Arkan – tyger. Vykrádal klenotníctva a bankové filiálky. V roku 1975 ho počas jednej lúpeže zatkli v Belgicku, a odsúdili na 10 rokov. Po štyroch rokoch väzenia sa mu podarilo utiecť. Potom ho spravodlivosť dostala v Holandsku, kde ho odsúdili na sedem rokov, no po deviatich mesiacoch opäť ušiel. V roku 1981 sa vrátil domov do Juhoslávie.
V roku 1983 pri jednej lúpeži pri pokuse o zatknutie, v prestrelke poranil dvoch policajtov. Bol zatknutý, ale o 48 hodín ho prepustili, keď zistili že je spolupracovníkom ministerstva vnútra. V tom čase mu už otec zariadil, že pracoval v tajnej službe (Državna Bezbednost) ako agent proti emigrantom. Po čase začal podnikať v civilnej sfére, a otvoril si v Belehrade cukráreň. Zaujímal sa o šport a stal sa vedúcim fanúšikov futbalového manšaftu Crvena Zvezda.
Po vypuknutí občianskej vojny v Juhoslávii využil svoje konexie v tajných službách a umožnili mu cvičiť vo vojenských táboroch, ozbrojiť a založiť v roku 1990 Srbskú dobrovoľnícku gardu, ktorej neskôr velil počas občianskej vojny v Juhoslávii a Kosovskej vojny. Bol tvrdým veliteľom, bol abstinentom a nefajčiarom, čo netoleroval ani svojim podriadeným, ktorí mali zväčša kriminálnu minulosť. V lete roku 1991 sa objavil so svojimi mužmi vo východnom a západnom Slovinsku, kde vypálili a vylúpili niekoľko obcí, a odvliekli obyvateľov.
V rokoch 1992-1995 sa jeho jednotky zúčastnili aj etnických čistiek v Bosne. Podľa svedkov sa nevyznamenali v bojoch, ale lúpili a vraždili civilné obyvateľstvo. Nevynechal ani účasť vo vojne v Kosove, kde Arkan a jeho Tygre pokračovali v etnických čistkách. Jeho jednotky boli oficiálne rozpustené po ukončení vojny, po podpísaní Daytonskej dohody. Srbská dobrovoľnícka garda, a Ražnatović ako jej veliteľ je obvinený z rady vojnových zločinov. Željko Ražnatović bol aj zakladateľom Strany srbskej jednoty a prezidentom belehradského futbalového klubu FK Obilić.
Vo februári 1995 sa oženil so srbskou speváčkou
Svetlana Veličković známou ako Ceca, pričom jeho politická kariéra začína stúpať nahor. Koncom 90 rokov sa jeho meno obavuje aj na zozname vojnových zločincov, vydanom medzinárodným tribunálom pre bývalú Juhosláviu v Haagu, a vydali naňho medzinárodný zatykač.
Dňa 15. januára 2000 bol v hale belehradského hotela Intercontinental na Ražnatovića spáchaný atentát, pri ktorom bol zozadu trikrát strelený do hlavy. Svojim zraneniam podľahol ešte v ten deň. Atentátnici boli štyria, a pozadie atentátu sa nepodarilo objasniť. Vrah Dobrosav Gavrić bol odsúdený v neprítomnosti na 35 rokov, nakoľko je od roku 2006 na úteku.
Štefan Rencz
Autor: cicis .
