Tomáš Škrdlant

Absolvoval réžiu na FAMU (1966), nastúpil do ČAF a stihol natočiť 3 filmy (1968) s politicky a spoločensky provokujúcimi témami: Potomkovia o mladých ľuďoch s nonkomformnými postojmi, na ňu po 26 rokov naviazali Vlasatým štátom uprostred holohlavej republiky (1994), v ktorom tí istý ľudia konfrontovali s ich revoltou. Sľubné začiatky ukončila normalizácia, kedy sa stiahol a po celých 20 rokov točil pre ČST šport a motorizmus. Že bol umlčaný výrazný talent, ukazuje 60 dokumentov realizovaných od novembra 1989.

Jeho tvorba má záujem o ľudí či skupiny na „okraji“, ktorý sa buď pokúšajú o návrat, či naopak rezignujú: okrem iných Víťazstvo bez porazených (1990) o životoch mentálne postihnutých, sledovaním ich športových aktivít, Zrkadlové bludisko duše (1992) približuje zápasy duševne chorých.

Zaujíma ho i dieťa a jeho svet, nie ako protipól staroby, ale naopak podobnosťou: bezmocnosť, krehkosť a zraniteľnosť. Filmy z nemocníc, škôl, domovov, Jedličkoveho ústavu či prostredia drogovo závislých detí zaujmú i rovnováhu vecnosti s citovou angažovanosťou.

Škrdlant často tiahne k eseji a vie analyzovať jav, na ktorý sa zameral. Siaha i k filmovej štylizácii, hlavne obrazovej a strihovej. Orwellov rok (1991) sugestívne a inovačne deformoval dobové dokumenty o čs. realite roku 1984 a dômyselne ich kombinoval s pasážami z Orwellovho 1984 tak, že k obraze priliehajú s mrazivou presnosťou.

Vzpomienky na seriál (1995) odhalili, ako zhubne normalizačný seriál Muž na radnici oslavoval likvidáciu historických jadier našich miest. Esej uplatnil i v ekológii, o životnom prostredí písal i v knihe Demokracia prírody (1996) a ďalšej, so Zdeňkom Neubauerom, Skrytá pravda zeme (2005).

Dokumenty točí pre ČT, ale i pre Originálne videojournal, AFiS, programy Labidárium a Ta naše povaha česká a Energeia.

Pre britský tv. Channel Four natočil film, ako v Jedličkovom ústave v Liberci vzniká animovaný film, ktorý je pre detských tvorcov prostriedkom seba vyjadrenia (As If from Another World, 1993).

Získal Trilobita a Krištáľovú menoru na festivale Deväť brán za film Milujte svojho nepriateľa (2005).

Autor: pataamat