Pri filme som si pri   niektorych scénach spomenula   na skvelé francúzské   komédie s Pierrom Richardom.   Hlavný hrdina filmu Alex sa   živí tým, že za peniaze   rozvracia vzťahy.   "Firme" sa darí,   veď ktorá žena by odolala   šarmu Romaina Durisa. Ale ako   to už v romantickom filme   býva, dojde aj na hlavného   hrdinu. A aj keď posledná   "zakázka" dopadne   podľa plánu a Alexovi sa   podarí rozbiť ďalší   vzťah, on sám sa stáva jeho   obeťou..Romain Duris ma   občas zabavil, Vanessa   Paradis s výrazom ľadovej   kráľovny splnila vo filme   svoju úlohu - tiež   podľahla. Koniec dobrý,   všetko dobré. A to je mi   práve ľúto, ďalší   "hollywoodský"   koniec..

O vážných veciach na   veselú strunu, to je 50/50.   Tak originálne a s nadhľadom   si Jonathan Levine pohráva s   témou, od ktorej by sa dalo   čakať viac sĺz a ešte   trochu úzkosti navrch. So   svojou diagnózou sa   J.G.Levitt vyrovnal do takej   miery, ktorá sa nesnaží   hrať na city divákov.   Všetkého je tu akurát tak   dosť. Určite sa nebudete   dusiť smiechom a možno padne   aj nejaká ta slza, ale   rozhodne zažijete   inteligentnú   zábavno-dojemnú skoro   dvojhodinovku s výborným   hereckým obsadením a   kvalitným soundtrackom k   tomu. A hlavne nie je to len o   rakovine, je to hlavne o   ľuďoch. Proste 50/50.

Joseph Gordon - Levitt to   rozohral a roztancoval v   príbehu, ktorý nie je o   láske, aspoň nie o tej   naplnenej..we´re going to   these meetings, but we´re not   doing any meeting..we´re   trying to be faithful, but   we´re cheating..tak už to   býva, nie vždy to zaiskrí   na oboch stranách, ale nebol   by to americký film, aby   nemal svojho hrdinu...I´m the   hero of the story, don´t need   to be saved... smutné konce   prežili mnohí, ale ak som to   pochopila správne, tento   príbeh skončil predsa   šťastne!, alebo nie?   takže...open wide, here comes   original sin...PS: a   soundtrack má u mňa plných   **********

Strastiplná cesta za   umierajúcou matkou. V jednom   aute dcéra a otec alkoholik.   Hlboká sonda do   komplikovaného vzťahu, v   ktorom každým   prichádzajúcim dňom   dochádza k zblíženiu,   odpusteniu a snáď aj   pochopeniu, prečo to všetko   je tak, ako to je. Lena Headey   bola dobrá, ale Stellan   Skarsgard bol priam   excenlentný a tak   presvedčivý, že z jeho   hrania som alkohol cítila   okolo seba ešta pár dní po   zhliadnutí filmu.

Príbeh Adama by som určite   nenazvala drámou. Tento dnes   už asi ani nie moc   originálný námet bol skor   romantickou prechádzkou s   roztomilým autistom, ktorý   nám ukázal, že život s   takto postihnutým človekom   určite nie je jednoduchý,   ale je možný. Hugh Dancy s   výrazom plachého anjela   vyslovene nabáda, aby sa jeho   života niekto ujal a   sympatická Rose Byrne ho rada   prevedie prvým krehkým   vzťahom, ktorý v tomto   prípade končí nečakane   avšak veľmi príjemne.   Joshua Radin v melancholickom   soundtracku plus *.

...bad day, looking for the   great escape...Vymazala som   celé to "pozadie"   náboženských a politických   nepokojov a ostal mi príbeh o   LÁSKE, o takej tej   naozajstnej, nevinnej,   veľkej...bez zbytočných   rozchodov a návratov,   nekonečných hádok,   prekvapení a vysvetľovaní,   prečo práve my sme si   súdení a prečo to tak musí   byť až do konca   života..ostala mi skrátená   verzia filmu, ale konečne po   dlhej dobe je to naozaj film o   LÁSKE...

"Have you tried turning   it off and on   again?"..trojka   "odborníkov" IT ma   skutočne položila na   kolená. Roy, Moss a Jen sú   jednoducho neuveriteľní. Ak   existuje práca snov, tak je   to určite oddelenie IT v   Reynholm Industries. A aby som   nezabudla na tiež skvelého   "gotika" Richmonda,   ktorý škoda, že sa v   štvorke objavil len v   poslednej časti. Prvá séria   pobavila najviac, každopádne   jednotka bez ďalších troch   by bola fakt neúplná.   Excelentný britský sitcom.   Ak ma niečo bavilo viac, tak   už len "britcom"   Green Wing s výbornou Tamsin   Greig.

Veľké sklamanie.   Dobrodružstvo Arsena Lupina   pre mňa bolo dobrodružným   prvých 20 minút. Tých   zvyšných zbytočných 100   minút už len nuda a tichý   údiv nad tým, ako je možné   skombinovať aj nemožné.   Romain Duris ako gentleman   možno hej, ale ako   lúpežník nepoužiteľný. A   Kristin Scott Thomas? V duchu   sa pýtam, prečo Kristin,   prečo?

Neviem, na čo som sa to dala   nahovoriť. Ako už niekto   predo mnou napísal, tvorcovia   tejto podivnej komédie   skutočne vykradli všetko čo   sa dalo (najviac asi tú   Pradu). Mám rada romantické   komédie a občas si nejakú   pozriem, ale toto bola nuda (+   neskutočne zlý slovenský   dabing), ktorú nezachránil   ani Hugh Dancy ani John   Goodman. Ale ako sa hovorí,   sto ľudí - sto chutí.   Myslím, že aj tento film si   svojich priaznivcov nájde. A   tí ostatní to prežijú ako   ja.

Billy Elliot je malý hrdina,   ktorého si musíte   zamilovať, či chcete, alebo   nie. Boh mu okrem odvahy   bojovať nadelil toľko   talentu, že Vám svojim   tancovaním rozprúdi krv v   žilách. Nie čo dodať -   excelentný film s Jamie   Bellom, ktorý zobral vietor z   plachiet všetkým   účastnikom Star   Dance...:)))...

(Ne)štandartný vzťah dvoch   mladých ľudí. Nebudem   chodiť okolo horúcej kaše.   Nie je incest ako incest. V   Betónovej záhrade tento   vzťah vznikal z beznádeje,   príliš veľkej zodpovednosti   a tlaku, príliš veľkej   samoty. Čím nechcem   povedať, že sa stal niečím   prirodzeným. V Blížencoch   som už od začiatku vedela,   ako sa príbeh skončí,   takže ma   nezaskočil..."len"   vydesil atmosférou a mrazivo   mi bolo od začiatku až do   konca..a tých posledných 15   minút filmu som dala radšej   bez zvuku..

Nudila som sa. Vzťah vo   všetkých jeho fázach. Teda   len v dvoch - stretnutie a   rozchod. V retrospektivných   scénach mi uniklo, prečo sa   to všetko deje a hlavní   hrdinovia vo mne nevyvolali   žiadne emócie ani nič iné,   čo by ma nútilo nad filmom   premýšľať. Chýbal mi   dialóg a Gosling, ktorý ako   som snáď dobre pochopila bol   tým, ktorý vzťah   zachraňoval - bol tak veľmi   ťažkopádný, pomalý a   pasivný, že mi rozchod v   závere filmu prišiel úplne   logický.

Toľko rozporuplných názorov   na tento film..láska na   pozadí   izraelsko-palestínského   konfliktu, alebo   naopak...neviem, čoho bolo   viac a na čo chcel Eytan Fox   upozorniť...ja som sa   vrátila v čase a pozerala   som film o láske, niekedy s   pocitom, že ide o nepriame   pokračovanie Yossiho a   Jaggera, čo bolo   pravdepodobne spôsobené aj   Ohadom Knollerom. Zatiaľ čo   oba tieto Eytanove filmy   končia tragicky, v Bubline   bol záver tak nečakane   desivý, že to až tam vo   vnútri zabolelo... a práve   tu sa mi žiadal ten   "americký   koniec"...každopádne   silný zážitok...

The sad news is time flies so   fast, the good news is we are   all pilots. Neviem, či bol   Cashback originálny, ale   určite bol prekvapujúco   milý. Občas ma pomalé   "poetické" scény   uspávali a aj keď to bolo   celé vlastne o ČASE, často   som sa cítila   "mimočas" a pri   Benovej bezhraničnej   predstavivosti aj   "mimopriesor".   Avšak aj napriek podobnosti   nielen s High Fidelity, film   mal svoju atmosféru a hlavne   neposobil vtieravo, trapne a   pateticky, ako to už pri   rozchodových témach často   býva. Na konci len   konštatovanie - oplatilo sa   na tých 100 minút zastaviť   v čase.

Pred 20timi rokmi som   podľahla, tak ako mnohí   iní. Dnes už sa len s   nostalgiou usmievam pri tejto   talianskej   "Pomáde". Herecké   výkony, ktoré snáď ani   nestoja za zmienku, hudba,   ktorá...každopádne tento   film bol svojim spôsobom   určitým kultom, pre mňa   však len do roku 1987 a   príchodu Dirty   Dancing...Tých 7* si ale   zaslúži, veď to boli zlaté   osemdesiate...:)

Podobne ako vo filme Wrestler,   aj v Čiernej labuti stojí   Aronofského príbeh na jednej   osobe. Natalie Portman je   ťahúňom celého filmu a ten   dokonale gradujúci prerod z   "bielej na čiernu"   stojí na jej výkone.(asi   zaslúžený OSCAR) Vzťah   Niny s matkou akoby bol   vystrihnutý z Hanekeho   Pianistky (Girardot -   Huppert)..a vtedy som sa   začala báť, ani nie toho,   že sa občas strácam medzi   snom(halucináciou) a   realitou, ale toho, že tento   film som už niekde musela   vidieť...Requiem za sen   sposobil čistý priestrel   hlavou, Čierna labuť len   prisvišťala okolo...

Čo všetko môže spôsobiť   otvorenie cukrárne v kamennom   mestečku, kde sa zastavil   čas. Vianne (J.Binoche)svojou   sladkou receptúrou mení   životy jeho obyvateľov a oni   na oplátku dokážu zmeniť   život jej samej. Sladký film   s hviezdnym obsadením a mojou   "čokoládovou"   hviezdou J.Deppom :).

Vydarená komédia s typicky   britským humorom. Mladučký   Hugh Grant ako - periodický   monogamista - obieha svadby   svojich priateľov, ale tú   svoju stále odkladá, až   dovtedy... Viac sa mi páči   cynický Hugh (Bridget Jones),   ako romantický, ale aj v   tomto filme mal svoje   chlapčenské čaro k tomu   ľadová krása Kristin Scott   Thomas a úprimný prejav   Johna Hannaha na pohrebe   svojho priateľa..áno je to   veľmi milý film, kde viac sa   mi páčil jeden pohreb ako   štyri svadby.

Melodráma, ktorá ma   nedokázala chytiť za srdce.   50-te roky v Amerike boli   úžasné /vizuálne/ -   krásné autá, galantní   muži a vždy elegantné   ženy. 50-te roky v Amerike   boli ťažké - homosexualita   bola choroba, ktorá sa dala   liečiť napríklad   elektrošokmi a porozprávať   sa na ulici s černochom sa   tiež moc neoplatilo. Toto   všetko je vo filme Daleko do   nebe. Možno silné téma, s   ktorým by sa dalo   "vyhrať" mi prišlo   spracované dosť povrchne. Od   začiatku som čakala, čo sa   stane... a stále nič...Cathy   akoby s prehľadom prešla   Frankovu neveru s iným mužom   a Frank sa svojimi výčitkami   pomaly doplazil až k   úspešnému rozvodu. Ale   nbudem len haniť. Julianne   Moore aj Dennis Quaid boli v   niektorých okamžikoch naozaj   dobrí.

Výborný Mark Ruffalo,   trošku afektovaná Julianne   Moore a dosť dobrá Annette   Bening v zaujimavej zápletke   dvoch matiek a jedného otca.   Nad čím sa zamyslieť, či   nad výchovou dvoch   adolescentov v trochu   "inej" rodine, či   nad "úletom" jednej   z matiek. Každopádne film   pobaví - keby si bol gay, bol   by si citlivejší -, zaujme   civilným výkonom všetkých   zúčastnených a ak už nie   film samotný, tak soundtrack   za to určite stojí.   Počkáme si na Oscarov..:)))

Nemám rada jednoslovné   komentáre typu   "Hnus",   "Odpad" a podobne.   Buď mi film sadne, alebo   nesadne. No a tento film mi   teda nesadol. Prvé   zhliadnutie bolo priznám sa   zo zvedavosti. No a tých   ďalších minimálne 1000   televízných repríz, to by   bolo 1000 rovnakých   hodnotení. Je len škoda, že   vďaka tomuto filmu mám   trošku averziu voči Bolkovi,   aj keď ten za to asi vobec   nemože, alebo hej?..

Absurdné, vulgárne, trapné,   až tak divné, že si to   snáď pozriem ešte raz.   Desať krát a vždy inak a   predsa rovnako. Jeden príbeh   zaujal, ďalší nudil,   ďalší rozčúlil... ale   prečo nie, ja som sa proste   musela občas nahlas smiať.   Viac ako samotné príbehy ma   nudili komentáre P.Rudda, ale   dalo sa aj to.

Milujem Julianne Moore a v   Savage Grace to bol jej   herecký koncert. Trochu   hysterická, trochu   egocentrická a tak trochu   vyšinutá matka trochu   hysterického, trochu   egocentrického a vyšinutého   syna. Nie je to taká   "normálna rodinka".   V tejto rodinke spí každý s   každým a aby toho nebolo   málo koniec filmu tak   prekvapí, že sa ani   nestihnete zamyslieť nad   tým, kto z tých dvoch (matka   - syn) mal skončiť tak ako   skončil. Ak dám 10*, tak 7*   bude určite patriť lady   Baekeland.

Amanda Seyfried je ako   stvorená stvárňovať   hlavné hrdinky v sladkých   romantických komédiach.   Prvoplánový   "doják" o stratenej   a znovu nájdenej láske, v   ktorom ma viac zaujala krásna   scenéria horúceho   Toskánska, ako samotný   príbeh. Ale aby som len   nehanila, to čo ma dostalo,   boli určite listy, skutočné   listy písané rukou, žiadna   láska cez internet. Aj keď   tento typ filmov nie je moja   srdcová záležitosť, ak sa   niekedy bude točiť Letters   To Juliet II., tak poprosím   viac Gaela.

Duane "Ross" Hopwood   je pohodový chlapík. Má   rodinu, má prácu, to všetko   dovtedy, kým mu do cesty   nevstúpi "démon   alkohol". Duane stratí   všetko. Je ťažké   posúdiť, či Duane pije   preto, lebo stráca svoju   rodinu, alebo stratil svoju   rodinu, pretože pije.   Každopádne nedokáže   zabrániť tomu, aby toho   strácal viac a viac. David   Schwimmer je výborný, jeho   zúfalý pohľad (doslova   pohľad)Vás prinúti držať   mu palce a dúfať, že to   všetko musí dobre skončiť.   A v podstate možno aj   skončí.

Film Dva dni v Paríži bol   pre mňa slabším (miestami   viac, miestami   menej)"konverzačným&quo   t; odvarom ranného Woodyho.   Vety a dialógy, ktoré mi   prišli vtipné prvý krát ma   po druhom opakovaní už   nudili a po treťom mi prišli   nezmyselné. Takže ak niečo   zaujalo, tak určite   atmosféra Paríža a k tomu   ten kus amerického burana   (nie v zlom) v obleku Adama   Goldberga.

"Pravda je ako   elementárna častica, tiež   sa nedá ďalej   rozložiť..." Nevlastní   bratia Michael a Bruno   rozohrali životnú hru   "NA LÁSKU". Každý   ide svojou vlastnou cestou,   cieľ však majú rovnaký.   Nájsť niekoho, kto dá   zmysel ich životu a pochopí   frustrácie, nesposobené len   krízou stredného veku.   Hnaní samotou, sklamaním a   zúfalstvom prežívajú   kolobeh striedajúcich sa   šťastných aj tých   nešťastných dní...až k   osudovému koncu, ktorého som   sa bála...ale zbytočne, tá   PRAVDA bola v závere. Moritz   Bleibtreu ukázal, že patrí   medzi európsku hereckú   špičku. A je dobre, že v   tomto filme to nemusel ťahať   sám.

Už dlho je tento film v mojej   TOP 10. (a viem, že ešte   dlho bude). Harold je mladý   muž, ktorý sa už ako   dospelý narodil. Trošku   konfliktná osobnosť,   samotár so samovražednými   sklonmi. Najlepšie sa cíti   na pohreboch, alebo so   slučkou na vlastnom krku.   Zachráni ho energická   starenka Maude (s ktorou sa   zoznámi na pohrebe...kde   inde:) a nekonečný zhluk   zábavných situácií a   zážitkov môže začať.   Priateľský vzťah pomaly   prerastá v ničo viac, ale to   v tomto snímku vôbec nie je   podstatné. Aj keď v roku   1971 bol tento film asi silná   káva práve kvôli tomuto   nekonvenčnému vzťahu, dnes   už je skôr vnímaný ako   oslava života /teda ako pre   koho/. Mňa osobne táto   filmová lahôdka vždy   nakopne a úžasný soundtrack   je len sladká bodka za   niečím, čo sa len tak   neomrzí.

Priemerný nezávislý film o   závislosti na jednom vzťahu,   ktorý sa celý zmestil do   necelých dvoch hodín -   stretnutie, (spolu)žitie,   rozchod..S Williamom som si to   trápenie s láskou prežila v   jeho posteli aj v jeho hlave,   avšak jeho porozchodové   vnútorné monológy ma   nezasiahli o nič viac ako   samotnú Sarah. Holt, sú   ľudia, ktorí do nášho   života vstúpia už s tým,   že z neho čoskoro odídu.   Prvá polovica filmu ma ešte   ako tak bavila, v tej druhej   to však išlo dolu vodou   nielen s Williamom.

Dovolím si dať 9*, aj keď   "knižný" Irving je   podstatne lepší ako ten   filmový. Sfilmovať jeho   knihy je určite veľká   výzva a tu sa to podarilo   lepšie ako v prípade Garpa.   Príbeh plný bizarných   postáv a krkolomných   zvratov. Občas niekto umrie,   ale nič až také sa nedeje,   život ide predsa ďalej. Je   to oslava rodinnej   súdržnosti, beh cez   prekážky a jedno veľké   dobrodružstvo, nad ktorým   občas ostane rozum   stáť...ako to už pri   Irvingovi býva zvykom...