Alexandr Veliký

Historický film neprežíval väčší rozkvet   ako v období 50-tych a 60-tych rokov. Spracovanie   príbehu o Alexandrovi Veľkom a jeho výbojoch do   Grécka, Perzie a Indie z roku 1956 by som však   nezaradil medzi jedno z najlepších.
Z   hľadiska využitia kulís, davových scén,   choreografie súbojov a bitiek prehráva na plnej   čiare s novodobým Stoneovým eposom a to   zohľadňujem fakt, že je medzi týmito dvoma   snímkami rozdiel takmer 40 rokov. Film sa snaží   "klamať telom", a tak sú všetky bitky   skratkovité a riadne zostrihané tak, aby si   divák stále aj po ubehnutí poloviny príbehu   myslel, že sa jedná o veľkofilm. V čom sa   však môže Rossenov film vyrovnať svojmu   nasledovníkovi, je vykreslenie postáv - najmä   vzťahu medzi panovačným a paranoidným Filipom   a jeho ambicióznym a samoľúbim synom   Alexandrom. Film po dramaturgickej stránke   odsýpa aj napriek dlhšej stopáži (to už však   k takémuto žánru neodmysliteľne patrí).  
Herecké obsadenie by malo byť podľa menného   zoznamu zárukou kvality, čo do istej miery aj   je, no treba objektívne zhodnotiť viaceré   nedostatky. Richarda Burtona považujem za   jedného z najlepších hercov minulého   storočia, no nasadiť mu blonďavú parochňu je   hriech hodný trestu. Aj napriek presvedčivému   výkonu nedokáže utiahnuť celý film, a keby   nebolo Fredrica Marcha a Claire Bloomovej, viacero   scén by vyznelo do prázdna. Z castingu poteší   aj účasť legiend britského filmu Harryho   Andrewsa a Petera Cushinga.
Napriek viditeľným   prehreškom však nie je tento film vysloveným   krokom vedľa. Dobre vystavaný príbeh a mierne   nadpriemerné scény z bojísk vynášajú film   aspoň nad úroveň terénu. Ak by mal aspoň   jednu zapamätateľnú scénu (ako napr. závody v   Hippodróme vo filmovom skvoste Ben-Hur, 1959),   určite by som hodnotil vyššie.

Klasický životopisný snímek plný úžasných   kostýmů a kulis. Ano, ve své době, kdy   takovéto snímky vznikali hojně, se na takovéto   věci dávalo hodně záležet. Scénář však   vypadá, jako by byl spíše určen pro divadlo,   než pro film. Dnes ono neustálé tlachání už   přijde dosti nudně a velice protahovaně.   Válečných scén se sice dočkáme (aby ne,   když se jedná o honosného vojevůdce), ale   svojí rapidně krátkou délkou spíše vypadají   jen jako náznak, že se něco takového taky   dělo. Na delší bitvu to už už vypadalo na   konci snímku, ale v tom nejlepším očekávání   se to zase utnulo. No tak nic. Snímek je tedy v   dnešní době určen spíše jen pro opravdové   fajnšmekry. Ostatní se uzívají k smrti.