Alexandr Veliký

Klasický životopisný   snímek plný úžasných   kostýmů a kulis. Ano, ve   své době, kdy takovéto   snímky vznikali hojně, se na   takovéto věci dávalo hodně   záležet. Scénář však   vypadá, jako by byl spíše   určen pro divadlo, než pro   film. Dnes ono neustálé   tlachání už přijde dosti   nudně a velice protahovaně.   Válečných scén se sice   dočkáme (aby ne, když se   jedná o honosného   vojevůdce), ale svojí   rapidně krátkou délkou   spíše vypadají jen jako   náznak, že se něco   takového taky dělo. Na   delší bitvu to už už   vypadalo na konci snímku, ale   v tom nejlepším   očekávání se to zase   utnulo. No tak nic. Snímek je   tedy v dnešní době určen   spíše jen pro opravdové   fajnšmekry. Ostatní se   uzívají k smrti.

Historický film neprežíval   väčší rozkvet ako v   období 50-tych a 60-tych   rokov. Spracovanie príbehu o   Alexandrovi Veľkom a jeho   výbojoch do Grécka, Perzie a   Indie z roku 1956 by som však   nezaradil medzi jedno z   najlepších.
Z   hľadiska využitia kulís,   davových scén, choreografie   súbojov a bitiek prehráva na   plnej čiare s novodobým   Stoneovým eposom a to   zohľadňujem fakt, že je   medzi týmito dvoma snímkami   rozdiel takmer 40 rokov. Film   sa snaží "klamať   telom", a tak sú všetky   bitky skratkovité a riadne   zostrihané tak, aby si divák   stále aj po ubehnutí   poloviny príbehu myslel, že   sa jedná o veľkofilm. V čom   sa však môže Rossenov film   vyrovnať svojmu   nasledovníkovi, je   vykreslenie postáv - najmä   vzťahu medzi panovačným a   paranoidným Filipom a jeho   ambicióznym a samoľúbim   synom Alexandrom. Film po   dramaturgickej stránke   odsýpa aj napriek dlhšej   stopáži (to už však k   takémuto žánru   neodmysliteľne patrí).
Herecké obsadenie by malo   byť podľa menného zoznamu   zárukou kvality, čo do istej   miery aj je, no treba   objektívne zhodnotiť   viaceré nedostatky. Richarda   Burtona považujem za jedného   z najlepších hercov   minulého storočia, no   nasadiť mu blonďavú   parochňu je hriech hodný   trestu. Aj napriek   presvedčivému výkonu   nedokáže utiahnuť celý   film, a keby nebolo Fredrica   Marcha a Claire Bloomovej,   viacero scén by vyznelo do   prázdna. Z castingu poteší   aj účasť legiend britského   filmu Harryho Andrewsa a   Petera Cushinga.
Napriek viditeľným   prehreškom však nie je tento   film vysloveným krokom   vedľa. Dobre vystavaný   príbeh a mierne nadpriemerné   scény z bojísk vynášajú   film aspoň nad úroveň   terénu. Ak by mal aspoň   jednu zapamätateľnú scénu   (ako napr. závody v   Hippodróme vo filmovom   skvoste Ben-Hur, 1959),   určite by som hodnotil   vyššie.