Uteč!

Je chvályhodné, že aj Nórske kráľovstvo   začalo v posledných rokoch aktívnejšie   prispievať do hororového filmového fondu, no   žiaľbohu, úsilie tamojších tvorcov zatiaľ   zostáva len na úrovni tovarišského snaženia   bez majsterskej fortieľnosti, precíznosti, a   inovatívnosti, čo mierou vrchovatou platí aj   pre Uteč !. Prefláknutá satanistická tématika   a zmienky o zlom nórskom black metale (z akého   počas filmu nezaznie ani jedna rezavá nota, čo   treba brať ako ťažké faux pas), možno vydesia   divákov, ktorí v práci - alebo počas chvíľ   relaxu - počúvajú len veselých, večne   optimisticky naladených spíkerov a nezávadnú   hudobnú výplň na komerčných rádiostaniciach,   no skúseného hororového matadora určite   nekonsternujú, a dlhoročný zamračený   blackmetalista im venuje leda tak vlčí úškrn -   obzvlášť, keď pridružené bububu z oblasti   nadprirodzeného hororu je tu vcelku nadbytočné,   a dejová os by sa bez neho kľudne zaobišla.   Keďže sa však príbeh odohráva v nórskom   Bergene a medzi členmi zazobanej (a tým pádom   duševne nestabilnej, až zvrátenej) nórskej   rodinky, tak bolo nevyhnutné začleniť aj   povinný etnický prvok, aby to celé vyvážil,   stabilizoval, a presvetlil, a preto samaritánsky   černošský policajt adoptuje malé nordické   dievčatko ... ibaže dotyčný najdúch sa   milujúcemu tútorovi odvďačí tak, že ho   neskôr oklame, a radšej sa vyberie hľadať   svojich skutočných, biologických rodičov ...   Veru, nevďak svetu vládne.