Alexander Ernst Alfred Hermann Freiherr von Falkenhausen bol nemecký generál pechoty. Od roku 1940 do 1944 stál na čele okupačnej vlády Belgicka počas druhej svetovej vojny. Narodil sa 29. októbra 1878 v Gut Blumenthal, okres Neisse v Sliezsku. Bol druhým dieťaťom zo siedmych detí Alexander Freiherr von Falkenhausen (1844–1909).
Po ukončení gymnázia v Breslau (dnes Wroclaw) nastúpil do vojenskej školy, a ako kadet 13. marca 1897 sa stal poručíkom das Oldenburgische Infanterie-Regiment Nr. 91 v Oldenburgu pod velením Paul von Hindenburga. V roku 1899 sa prvýkrát zúčastnil boja, a to proti „Boxerskému povstaniu“ v Číne. V roku 1904 pokračoval v štúdiu na pruskej vojenskej akadémii (Preußische Kriegsakademie), ktorú ukončil v roku 1908.
V roku 1910 sa stal dôstojníkom generálneho štábu. Medzitým v roku 1907 sa stal nadporučíkom, a v roku 1909 kapitánom. V mladosti Alexander von Falkenhausen prejavil záujem o kultúry východnej Ázie. Cestoval a študoval v Japonsku, severnej Číne, Kórei a Indočíne v rokoch (1909-1911). Od roku1912 do začiatku prvej svetovej vojny bol vojenským atašé v Tokiu. V 1. svetovej vojne slúžil na západnom fronte pri Verdune, potom ho prevelili do Turecka. Tu bol náčelníkom štábu 7. tureckej armády, s ktorou bojoval v Palestíne, ktorá vtedy patrila pod Osmanskú ríšu. Za zásluhy získal najvyššie pruské vojenské vyznamenanie „Pour le Mérite“. Po vojne viedol drážďanskú pechotnú škole do roku 1927.
V roku 1930 von Falkenhausen odišiel zo služby a išiel do Číny, aby slúžil ako vojenský poradca pre Čankajšeka (Chiang Kai-shek). V roku 1937, keď nacistické Nemecko sa oficiálne spojilo s Japonským cisárstvom, ktoré bojovalo proti Číne, bol prinútený Nemeckom Falkenhausen sa vrátiť pod hrozbou vlastizrady. Podľa niektorých zdrojov (najmä zo strany komunistickej čínskej) Falkenhausen stále držal kontakt s Čankajškom aj po návrate do Nemecka, a občas mu poslal európsky luxusný tovar a potraviny pre domácnosť.
Na svoje 72. narodeniny v roku 1950 dostal Falkenhausen šek na milión dolárov od Čankajška ako darček k narodeninám s poznámkou od "priateľa z Číny".
Počas druhej svetovej vojny slúžil ako generál pechoty na západnom fronte až do vymenovania za vojenského guvernéra pre Belgicko v máji 1940. Počas jeho administratívy bolo vydaných 17 protižidovských opatrení. Jeho námestník pre ekonomické záležitosti, Eggert Reeder bol zodpovedný za zničenie "židovského vplyvu" v belgickej ekonomike, čo viedlo k masovej nezamestnanosti židovských pracovníkov, najmä v podnikaní s diamantmi. Niektorí z týchto 2250 nezamestnaných bolo tak poslaných do táborov nútených prác v severnom Francúzsku za účelom vybudovania Atlantického obranného valu pre organizáciu Todt.
Niektorí zo 43.000 Belgičanov boli tiež deportovaný do nemeckých táborov, v ktorých zomrelo 13.000. Stovky bojovníkov odporu boli zastrelených nemeckou armádou počas okupácie. Von Falkenhausen bol blízkym priateľom dvoch proti Hitlerovských sprisahancov, Carl Friedrich Goerdelera a poľného maršala Erwina von Witzlebena. Čoskoro aj on znenávidel nacistický režim Adolfa Hitlera, a ponúkol svoju podporu pre plánovaný štátny prevrat. Po neúspešnom atentáte 20. júla 1944 von Falkenhausen strávil zvyšok vojny premiestňovaný z jedného koncentračného tábora do druhého (Buchenwald a Dachau).
Koncom apríla 1945 bol presunutý transport do Tirolska spolu so 140 ďalšími významnými väzňami do koncentračného tábora Niederdorf. Transportu velil kapitán Wehrmachtu Wichard von Alvensleben, ktorý po úteku dozorcov SS ich prepustil. Medzi väzňami boli viacerí sprisahanci a ich príbuzný, rakúsky kancelár Kurt Schuschnigg, bývalý francúzsky premiér Léon Blum, kňaz Martin Niemöller, neskorší biskup Johannes Neuhäusler, Fabian von Schlabrendorff, Alexander von Falkenhausen, ako aj rodina Stauffenberga a Goerdelera.
Oslobodila ich americká armáda 5. mája 1945. V roku 1948 bo Falkenhausen poslaný do Belgicka pred súd, kde sa mal zodpovedať za svoju činnosť počas okupácie. 9. marca 1951 bol súdený za účasť na deportácii Židov z Belgicka, ale nie za ich smrť. Počas súdu svedčila v jeho prospech aj Číňanka Qian Xiuling, ktorá žila v Belgicku a mnohý belgický Židia. Našli sa aj dôkazy, že sa snažil zachrániť čo najviac životov. 9. júla bol odsúdený na 12 rokov nútených prác v Nemecku. Po odslúžení tretiny ako to vyžaduje belgické právo, bol dňa 30. júla omilostení kancelárom Konradom Adenauerom. Falkenhausen zomrel v Nassau, Porýnie-Falcko, Nemecká spolková republika.
Autor: cicis .
