Losonczy Géza bol maďarský novinár, minister vlády Imre Nagya a martýr povstania z roku 1956. Narodil sa 5. mája 1917 v Érsekcsanád v južnom Maďarsku. Univerzitu ukončil v Debrecene, ale už počas štúdií sa zapojil do robotníckeho hnutia. Od roku 1935 bol rok redaktorom časopisu „Tovább” (Ďalej), potom od roku 1940 bol novinárom denníka „Népszava“. Rok predtým vstúpil do komunistickej strany(Magyar Kommunista Párt). V roku 1941 bol krátko uväznený.
V roku 1945 viedol vnútropolitickú rubriku denníka „Szabad nép“ (Slobodný ľud), potom sa stal tajomníkom ministra školstva
Józsefa Révaiho v rokoch 1949-1951. V roku 1951 ho v koncepčnom procese odsúdili a uväznili. V roku 1954 ho prepustili (v tom čase bol ministerským predsedom
Imre Nagy), a krátko bol hospitalizovaný pre psychické problémy spôsobené týraním vo väzení. Neskôr pôsobil v novinách Magyar Nemzet, a bol členom vlády. Bol jedným zo zakladateľov Petőfiho kruhu (Petőfi Kör), spolku komunistických intelektuálov, ktorý vznikol po smrti Stalina. 23. októbra 1956 sa pridal k povstalcom. Bol to on, kto spolu s
Ferencom Donáthom na ústrednom výbore komunistickej strany (Magyar Dolgozók Pártja) 26. októbra vzdal vyhlásenie v ktorom popiera sovietsku verziu kontrarevolúcie, a udalosti nazval „demokratickým hnutím väčšiny“. V ten istý deň plukovník
Pál Maléter dojednal „pokoj zbraniam“ s povstalcami. 30. októbra ho menoval Imre Nagy ministrom v tom prejave, v ktorom zrušil monopol jednej strany. V tom čase už udalosti nazval revolúciou.
Dňa 4. novembra, keď začal útok sovietskych vojsk, so svojou ženou našiel útočisko na juhoslovanskom veľvyslanectve, ale bol 22. novembra podlo vylákaný pod prísľubom beztrestnosti a zatknutý sovietskym vojskom. Kádárova vláda a velenie sovietskych vojsk porušili dohodu ktorú dali juhoslovanskej vláde (ako to mali komunisti vo zvyku). Na druhý deň ho spolu s Imre Nagyom a ostatnými zadržanými odvliekli do Rumunska.
V apríli 1957 ich v tichosti dopravili do Budapešti, a začali vypočúvania. Dňa 10. augusta ministerstvo vnútra pripravilo žaloby, ktoré odniesol
Béla Biszku na schválenie
Andropovovi do Moskvy. Dňa 21. decembra 1957 rozhodli o ich súdnom stíhaní. Tajný proces začal 5. februára 1958 pod vedením sudcu Zoltána Radó ktorý nezvládal proces podľa inštrukcií politického vedenia MSZMP (Magyar szocialista munkás párt), preto ho odvolali. Proces pokračoval od 9.júna do 15.júna, v ktorom sudca
Ferenc Vida odsúdil Imre Nagya,
Miklósa Gimesa a Pála Malétera k trestu smrti a ostatných (
Zoltán Tildy,
Sándor Kopácsi,
Ferenc Jánosi,
Miklós Vásárhelyi) k vysokým trestom straty slobody.
Rozsudky už vopred schválil ÚV MSZMP. Losonczy Géza sa ale procesu nedožil, nakoľko zomrel 21. decembra 1957 za nevyjasnených okolností vo vyšetrovacej väzbe.
Štefan Rencz
Autor: cicis .
