Vincent Rosinec sa narodil 6. mája 1928 vo Višňovom pri Žiline. Pôvodným povolaním nebol kameraman a skôr než sa postavil za kameru pôsobil od roku 1948 v Štúdiu hraných filmov v Bratislave ako reklamný fotograf. Preto patrí k tým tvorcom za kamerou, ktorí prešli k pohyblivému filmovému obrazu od statickej fotografie. Jeho úplne prvou filmárskou prácou boli fotosky k dokumentárnemu filmu režiséra Vladimíra Bahnu Oceľová cesta v roku 1949. Neskôr si vyskúšal celú hierarchiu kameramanských funkcií a ako asistent kamery pracoval na vyše tridsiatich dokumentárnych filmoch. Jeho učiteľom, najväčším vzorom a v začiatkoch i spolupracovníkom bol Karol Krška, ktorému robil asistenta na Rodnej zemi a neskôr spolupracovali aj na jeho ďalších filmoch.
Prvou samostatnou kameramanskou prácou Vincenta Rosinca bol stredometrážny film Andreja Lettricha Strieborný favorit. Svoje kameramanské schopnosti neskôr preukázal napríklad v Havranej ceste Martina Hollého, Zvonoch pre bosých Stanislava Barabáša, Každý týždeň sedem dní a Drak sa vracia Eduarda Grečnera či v Koncerte pre pozostalých Dušana Trančíka. V druhej polovici 60. rokov spolupracoval prevažne s režisérom Petrom Solanom na filmoch Kým sa skončí táto noc, na jeho televíznych filmoch Sedem svedkov, ...a sekať dobrotu či na ďalšom filme pre kiná Pán si neželal nič. Po tragickej smrti režiséra Vladislava Pavloviča v roku 1974 režijne dokončil jeho hraný film Trofej neznámeho strelca. Za televízne filmy Ring voľný Vladislava Pavloviča a Pustý dvor Martina Ťapáka získal ocenenia za kameru na MTF Zlatá Praha. S režisérom Martinom Ťapákom realizoval aj ďalšie televízne filmy, napríklad Vianočné oblátky, Krutá ľúbosť a Katera, s Vidom Horňákom filmy Mlčanie mora a Román o base. Svoj vzťah k ľudovému umeniu prejavil najmä prostredníctvom televíznych dokumentov, z ktorých niektoré aj režíroval, a to Slovenské kraslice, Najstaršie remeslo, Vyšívaná krása, Komu rastie lipa alebo Stupavský džbánkar národný umelec Ferdiš Kostka. Vincent Rosinec za svoje diela získal niekoľko ocenení, vrátane Igrica a Zlatej kamery v roku 2003 za celoživotný prínos v oblasti filmového umenia. Naposledy mu Slovenská filmová a televízna akadémia udelila v roku 2008 národnú filmovú cenu Slnko v sieti za celoživotný prínos slovenskej kinematografii a v tom istom roku získal aj Cenu predsedu NR SR Pavla Pašku za mimoriadny prínos v oblasti filmu.
V roku 2008 nakrútil o Vincentovi Rosincovi a jeho prínosnej kameramanskej práci pre slovenskú kinematografiu režisér Vlado Balco v koprodukcii so Slovenským filmovým ústavom (SFÚ) dokument pod názvom Medzi 4 – 5,6. Film je prierezom Rosincovou celoživotnou tvorbou a umeleckými postojmi. Rosinec bol pre režiséra Vlada Balca vždy inšpiráciou ako tvorca i ako človek a napokon bol aj tým, kto stál za kamerou jeho debutu Uhol pohľadu v roku 1984. Zo skúseností, ktoré pri ňom Balco získal, si mnohé dodnes cení. „Vinco Rosinec vždy vedel, čo nakrúca a mal svoju predstavu o filme, ktorý vzniká. Dôkladne poznal scenár a aj predstavu režiséra. Dalo by sa povedať, že akosi nenápadne „kontroloval“ režiséra, stál za kamerou a všetko sledoval. Nerušili ho technické problémy kamery, na to mal svojich asistentov – ostriča, švenkra... Vnímal svetlo, výrez kamery, ktorý si určil, a jej pohyb. Ak niečo niekedy dobre nešlo, ak situácia nebola dobre vymyslená, Vinco bol najpodstatnejší pri jej vyriešení. Vedel posúvať veci dopredu, vedel presne a rýchlo pomenovať problém,“ povedal o spolupráci s Vincentom Rosincom režisér Vlado Balco pre mesačník Film.sk krátko po uvedení filmu Medzi 4 – 5,6. Na vznik tohto filmu si spomína tak, že „realizácia bola dosť dramatická, lebo pán Rosinec bol dlhší čas chorý, ale nakoniec sa to všetko zlepšilo. Samotná práca bola najlepšou terapiou pre jeho zdravie. Najdôležitejšie boli pre mňa jeho reakcia a názor na film – prijal ho, páčil sa mu. Povedal: „Čakal som niečo iné, ale páči sa mi to... Prijímam to.“ Ďalšou poklonou bolo pre mňa jeho konštatovanie: „Vlado, to je zázrak, čo si z toho urobil...“ Myslím si, že pri všetkých komplikáciách a útržkovitom nakrúcaní z dôvodu jeho zdravotných problémov si ani nevedel predstaviť nejaký kompaktný výsledok.“
Vincent Rosinec počas svojho života „nasnímal vyše tridsať celovečerných hraných filmov pre kiná a televíziu, 25 televíznych filmov, 15 krátkych filmov rôznych žánrov, šesť z nich o ľudovej kultúre. Naposledy sa objavil pred kamerou v roku 2010 v projekte Slovenské kino, v časti Duch v stroji – muži s kinoaparátom v réžii Roberta Kirchhoffa, venovanom slovenským kameramanom,“ ako uviedol v súvislosti so smutnou správou o úmrtí Vincenta Rosinca predseda Slovenského filmového zväzu Štefan Vraštiak.
Posledná rozlúčka s kameramanom Vincentom Rosincom sa uskutoční v pondelok 28. marca 2011 v bratislavskom Krematóriu. Hodina obradu zatiaľ nie je známa.
