Zámek

Výnos ako zmysel života
"Co však jste vy, o jehož svolení k   sňatku se zde tak pokorně ucházíme! Ze zámku   nejste, z vesnice nejste, nic nejste. Ale bohužel   jste přece něco, jste cizinec, někdo, kdo je   přes počet a všude se plete do cesty, kvůli   komu jsou neustále oplétačky, kvůli komu se   musí vystěhovat služky, někdo, jehož záměry   jsou nejasné, kdo svedl naši malou Frídu a   jemuž ji bohužel musíme dát za ženu."   Jedna z tých dokonalých pasáží v Kafkovom   Zámku, a ktorá dosť objasňuje, o čo vlastne   ide v tom diele. Zámok je fakt neveselé   čítanie o neznámom mužovi, čo využíva   všetky možné i nemožné prostriedky, aby sa   dostal na pozíciu zememerača do zámku, a proti   nemu sú všetky možné i nemožné okolnosti,   len aby sa tam nedostal. Absurdný súboj a jasná   deklarácia nemohúcnosti, aj keď budete neviem   aký silný a plní odhodlania. Toľko kniha. Film   má u mňa jeden hlavný problém, nemal som z   neho také pocity ako z knihy. Jednoducho kniha   vás dovedie do absurdného temného prostredia   podzámčia, a z filmu vôbec nejde taký pocit.   Film je akási rutina, nezachytil dostatočne   atmosféru, tie kulisy tiež nie sú také, aké   som si predstavoval, možno až viac moderné, ako   je zdravé. Jediné pozitívum, výkony   niektorých hercov boli výborné, ale iba tých   menších úloh, samotný K., neviem mu tu prísť   na chuť, taký stred. A ešte vrchol filmu bola   tá totálne bizarná scéna u prednostu a   prednostov oskarový výkon, Geniálne (takto   nejako to zrejme fungovalo kedysi a takto nejako   to funguje aj dnes, tá byrokratická   mašinéria). Inak film priemer, od ktorého som   čakal viac, dokonca neviem či malo zmysel takto   rutinne sfilmovať práve Zámok. Inak Kafku som   čítal všetko zásadné okrem Procesu. Priznám   sa, že práveže viac ako Amerika i Zámok sa mi   páčia zbierky poviedok Rozjímanie, Vidiecky   lekár (skutočne niektoré poviedky sú na   hranici absurdnej geniality - Arabi a šakalovia)   a nakoniec poviedka Ortieľ (ty si predsa diablovo   dieťa)